Máte za sebou dve sezóne v juniorskej QMJHL v tíme Saint John Sea Dogs. So spoluhráčmi sa Vám podarilo získať cennú trofej. Ako by ste zhodnotili pôsobenie v tomto mužstve?
Saint John je perfektná organizácia. Mal som tam výborné podmienky, tím bol skvelý. Aj preto som dostával menej príležitostí na ľade. V iných tímoch by som mal možno viac priestoru a viac bodov, ale v lepšom klube som bol aspoň celý rok na očiach. Som rád, že sa nám podarilo získať Memorial Cup a teším sa na návrat to tohto klubu. Verím, že v nasledujúcej sezóne dostanem viac priestoru na ľade, veď tam budem už tretí rok. V prvom roku som hral v prvej presilovkovej formácii, v druhom nie, trochu sa na mňa zabudlo. Ale neriešim to, Saint John mám rád. Organizácia je perfektná, tréneri sú perfektní.
V závere júna Vás draftoval Detroit v 2. kole. Začiatkom júla ste už absolvovali kemp pre mladých hráčov. Ako to tam vyzeralo?
Spolu sme tam boli jedenásť dní, trénovali sme v Traverse City. Všetko tam bolo špičkovo vybavené. Tréningy tam boli veľmi náročné, keďže som tam šiel bez letnej prípravy. Snažil som sa ukázať, čo sa dalo. Myslím si, že som dopadol celkom dobre, dostal som pozvánku na septembrový kemp. Bolo nás tam spolu 40. Na záver sme hrali dva prípravné zápasy – tím Zetterberg nastúpil proti tímu Lidström. Ja som bol v tíme Zetterberg, keďže tím Daciuk tam nebol (útočník Pavel Daciuk je jeden z obľúbených hráčov Tomáša Jurča, pozn.). V prvom súboji sme prehrali 3:5 a tam som nebodoval. V odvete sa nám darilo viac, zvíťazili sme 6:4 a ja som dal dva góly a pridal aj jednu asistenciu.
V septembrovom kempe už budete mať šancu stretnúť najväčšie hviezdy Detroitu?
Áno, je to tak. Byť na ľade s hráčmi ako Zetterberg alebo Daciuk a učiť sa od nich, bude niečo úžasné. Odmalička som ich sledoval na internete a teraz budem mať šancu byť s nimi na ľade, veľmi sa na to teším. Splnil sa mi detský sen, bol som draftovaný. Ale to nič neznamená, čaká ma ešte dlhá cesta a veľa driny, aby som sa niekam dostal.
Aj Vaše ekvilibristické kúsky však na internete zožali veľa pozitívnych ohlasov.
Teraz sa už nerád predvádzam s takými kúskami. Keď som bol mladší, bolo to iné. Ja sa len snažím hrať svoj hokej. Pracujem veľa s rukami, ale na najvyššej úrovni sa už takéto kúsky príliš nerobia.
Prežívate teraz asi dosť hektické obdobie?
Toto leto vôbec nemám čas na dovolenku. Som rád, že som bol aspoň na chvíľu doma s rodinou. A už sa pripravujem na novú sezónu. Dva týždne po návrate domov po zisku Memorial Cupu som šiel na draft, potom po ďalšom týždni doma ma zase čakal kemp. Doma som veľmi nebol a ani letnú prípravu som ešte poriadnu nemal. Je teda veľmi náročné pripraviť sa na novú sezónu. Urobím všetko pre to, aby som sa aj v tom krátkom čase stihol dôkladne pripraviť.
Do svojich tréningov ste premiérovo zaradili aj trenažér.
Je to pre mňa spestrenie. Dúfam, že si naň zvyknem čo najskôr. Je to niečo iné ako behy na suchu a podobne. Nikdy som to ešte neskúšal, pretože počas sezóny na to v zámorí nie je priestor. V Kanade je veľa trenažérov, ale ešte som na tom nikdy nebol. Je to dobré na leto, keď sú hráči bez ľadu a môžu takto trénovať. Som rád, že aj na Slovensko dostávajú zahraničné technológie.
Mnoho mladých hokejistov sníva o tom, že sa raz dostane do zámorskej NHL. Vy ste k tomu už veľmi blízko.
Snažím sa makať a robiť všetko pre to, aby som mohol žiť taký život, o akom som vždy sníval. Sú to slová v jednej pesničke od Kevina Rudolfa, páčil sa mi tento text, ktorý vystihuje moje pocity.
V zámorí ste už dva roky. Je niečo, na čo ste si ešte nezvykli?
A ani si asi nikdy nezvyknem. Je to jedlo. V jedle som dosť vyberavý aj doma na Slovensku. Tam jedia samé lasagne, cestoviny s paradajkovou omáčkou a dokonca aj na pizzu si dávajú paradajkovú omáčku. To už nemôžem jesť, na to si nikdy nezvyknem. Kuchársku knihu som si z domu nepriniesol, ale keďže milujem všetko od maminy, tak tá sa ma už pýtala, kedy môže prísť za mnou a variť mi.
Zhováral sa Peter Mráz