K ombudsmanke prišla tabuľa z Tešedíkova, teraz čaká na list

Tesedikovo
Foto: tesedikovo.sk

BRATISLAVA 6. novembra (WEBNOVINY) – O pôvod názvu Pered sa zaujíma aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

Ako agentúre SITA povedala poradkyňa ombudsmanky pre komunikáciu Alena Kuišová, na Dubovcovej úrad už dorazila zvesená tabuľa so slovenským názvom Tešedíkovo, ktorú jej v posledný októbrový týždeň poslali aktivisti hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko, usilujúci sa o premenovanie tejto obce na Pered.

Ombudsmanka momentálne čaká na sprievodný list od občanov, ktorých hnevá vládne rozhodnutie ponechať ich obci terajšie meno i napriek miestnemu referendu.

Aktivisti pred týždňom vymenili tabule označujúce názov obce na Pered. Jednu tabuľu s názvom Tešedíkovo poslali na ministerstvo vnútra, druhú verejnej ochrankyni práv.

Urobili tak podľa vlastných slov preto, lebo neuznávajú rozhodnutie vlády, ktorá neschválila zmenu názvu aj napriek výsledkom miestneho referenda. „Máme za to, že sa obec Tešedíkovo premenovala na Pered. Keďže vláda toto rozhodnutie občanov odmietla vykonať, neostalo nám nič iné, ako formou občianskej neposlušnosti ju vykonať sami,“ napísali v liste.

V kauze Tešedíkovo / Pered nejde o „národnostný“ spor, i keď za rozhodnutím ministerstva vnútra sú národnostné motívy, tvrdí Kálmán Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. „Neuznanie platného referenda, čiže práva voliť a zúčastňovať sa na správe vecí verejných, a to bez skutočne relevantného dôvodu, ja osobne považujem za jednu z najvážnejších káuz posledného obdobia, podkopávajúcou samotné základy demokracie na Slovensku,“ dodáva.

Zásadné výhrady k zmene názvu mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ak by sa obec premenovala podľa požiadaviek referenda, došlo by podľa komisie k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnom jazyku.

Poukazujú na skutočnosť, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku. Aktivisti tvrdia, že Pered je slovenským a zároveň aj maďarským názvom pre obec. Podľa nich sú na Slovensku obce, ktoré majú názvy v slovenčine a maďarčine úplne totožné, napríklad Baka, Bajka, Zalaba, Pozba, Kalonda, Bátka, Rad. „Nikto nenamieta, že tieto obce porušujú zákon tým, že sa ich slovenský názov zhoduje s maďarským názvom,“ argumentujú.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana Dubovcová