BRATISLAVA 14. novembra (WebNoviny.sk) – Je pre nás veľmi dôležité, aby sme zachovali slobodu, ktorú predstavuje voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru.
Na pôde Akadémie Policajného zboru v Bratislave to v utorok uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Konferencia „Quo vadis Schengen?“ organizovaná akadémiou sa zameriava na zhodnotenie 10 rokov členstva SR v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov.
Kaliňák: Proti povinným kvótam na rozdeľovanie migrantov je oveľa viac krajín ako pred dvoma rokmi
Pokiaľ v roku 2007 nás podľa ministra „ťahali“ západné krajiny a pomáhali nám v integrácii do „elitného klubu“, ktorý podľa neho predstavuje schengen, dnes je na východoeurópskych krajinách, aby ustrážili východnú hranicu, odkiaľ hrozí najväčšie nebezpečenstvo nelegálnej migrácie.
„Aby sme presvedčili našich západných susedov, že život schengenu je dôležitý, že má význam ho naďalej chrániť a jedna zo základných slobôd Európskej únie, voľný pohyb je to, čo musíme ubrániť za každú cenu,“ zdôraznil minister.
Vnútorné výhody schengenu
Podľa Kaliňáka je v súvislosti so schengenom potrebné hovoriť napríklad aj o jeho vnútorných výhodách.
„Cez schengenský informačný systém dokážeme oveľa efektívnejšie zachytiť kradnuté autá alebo hľadaných páchateľov,“ uviedol s tým, že zavedenie hraničných kontrol v niektorých západoeurópskych štátoch nám pripomína, že systém je krehký a treba ho chrániť.
Riziko pritom podľa ministra spočíva v tom, že „schengen sa preklopil z odbornej do politickej roviny“. Zavedenie vnútorných hraničných kontrol napríklad medzi Rakúskom a Talianskom alebo Rakúskom a Maďarskom podľa ministra nemá žiadne objektívne opodstatnenie.
„Zelená hranica je voľná, takže sa len stačí vyhnúť hraničnému priechodu a teda je to len politickým symbolom, že na tých hraniciach to strážia,“ skonštatoval s tým, že toky nelegálnych migrantov majú byť zastavené na vonkajších hraniciach. Ako minister dodal, vstup do schengenu bol zbúraním „poslednej tehly železnej opony„.
Ochrana schengenského priestoru
Podľa riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Ladislava Csémiho je pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice, ktorá je aj hranicou schengenu, potrebné pokračovať v technickom zabezpečení ochrany predovšetkým severného úseku, ktorý je charakteristický komplikovaným terénom. „Neustále je úlohou zlepšovať aj personálne zabezpečenie, čo sa týka počtov, ale aj odbornosti,“ uviedol.
Ochrana schengenského priestoru sa podľa Csémiho pritom neuskutočňuje len na vonkajších hraniciach. „Je to veľmi široký súbor opatrení, ktoré je potrebné zabezpečiť aj vo vnútrozemí, aj čo sa týka osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na našich územiach a ich návratu do krajiny pôvodu,“ zdôraznil s tým, že je potrebné zabezpečiť jednoduchý a prehľadný systém prístupu na územie schengenu. „Ale pri dodržaní prísnych pravidiel riadenej migrácie,“ dodal.
Schengenský priestor sa nachádza na území Európy a niekoľkých zámorských území. V rámci neho môžu osoby a tovar voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek mieste zmluvných štátov bez hraničnej kontroly. Členmi schengenského priestoru sú prevažne štáty Európskej únie, ale napríklad aj Nórsko alebo Island. SR sa členom schengenu stala v decembri 2007.