Kaliňák: Polícia protest zvládla, extrémisti mali aj zbrane

Proti imigrantom protestovali v Bratislave stovky ľudí
Situácia pod Mostom SNP po strete účastníkov protestu STOP islamizácii Európy! s policajnými zložkami. Bratislava, 20. jún 2015. Foto: SITA/Robert Tappert

BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Sobotný protest proti prijímaniu imigrantov v Bratislave zvládla polícia dobre. Povedal to v nedeľňajšej relácii V politike na TA3 minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) a vyzdvihol aj okamžitý zákrok policajtov voči extrémistom, ktorí napadli ľudí na cyklistických pretekoch pri Bratislavskom hrade.

Obrazom: Bratislavu zaplavili demonštranti

Skôr sa podľa neho konať nedalo, keďže polícia nemôže zakročiť voči extrémistom, ak sa iba voľne prechádzajú. „Keď sa niekto rozhodne, že poruší zákon, tak ho poruší. My môžeme na to reagovať a reagovali sme okamžite,“ dodal Kaliňák a vyzdvihol aj preventívne opatrenia. Ako dodal, mnohých ľudí smerujúcich na protest zadržali ešte pred zhromaždením, lebo u nich našli chladné zbrane či imitácie výbušnín.

Slovensko udeľuje azyl veľmi tvrdo

Minister vnútra sa vyjadril aj k navrhovanej politike kvót pre migrantov. Kvóty by podľa neho znamenali signál, že Európa prijíma všetkých a boli by teda pomyselným uzavretím zmluvy s prevádzačmi, ktorí od migrantov berú peniaze a vystavujú ich riziku. Kaliňák zároveň zdôraznil, že nemôžeme riešiť dôsledky krízy, ale musíme riešiť príčiny, ktoré spôsobujú migračné vlny.

Európske krajiny pritom podľa ministra urobili v minulosti veľa chýb, najmä keď niektoré štáty zmenili administratívnym rozhodnutím nelegálnych migrantov na legálnych migrantov. „V tej chvíli sa začali voľne pohybovať po Európe a najmä došli do krajín, ktoré sú dnes najväčšími zástancami kvót,“ dodal Kaliňák, podľa ktorého je dôležité dôsledne napĺňať návratovú politiku. Krajiny by sa podľa nej mali zaručiť, aby ľudia, ktorým nebol udelený azyl, išli naspäť do krajiny odchodu.

Slovensko podľa Kaliňáka udeľuje azyl veľmi tvrdo podľa pravidiel EÚ a počet schválených žiadostí o azyl je päť až sedem percent. Ako minister dodal, dôsledne preverujeme každého človeka, ktorý o azyl žiada. Kaliňák sa zároveň ohliadol aj do minulosti a pripomenul, že niektoré krajiny počas čečenskej krízy udelili politický azyl všetkým utečencom z Čečenska. „Dnes počítajú, koľko z nich, a sú to stovky, sú zahraniční bojovníci v Islamskom štáte,“ hovorí Kaliňák s tým, že azylový proces v tomto prípade asi neurobili úplne ideálne.

Treba sa zamyslieť, ako problém utečencov vznikol

Kaliňák si myslí, že súčasné čísla utečencov nie sú výrazne výnimočné. Na Slovensko podľa neho v rokoch 2003 až 2007 prišlo približne 40 000 migrantov a dokázali sme to zvládnuť bez toho, aby nám niekto výrazne pomáhal.

Malo by Slovensko prijať utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, ako to navrhuje Európska únia?

Minister vnútra zároveň v súvislosti so súčasnou situáciou okolo migrantov dodáva, že sa nedá neustále argumentovať, že niekto uteká pred vojnou či konfliktom. Treba sa podľa neho zamyslieť, ako konflikt vznikol a keď stabilizujeme krajinu, nie je dôvod, aby ľudia utekali.

V súvislosti s prijímaním utečencov hovorí, že táto solidarita je povrchná a pokrytecká. „Utiecť do Európy majú šancu totiž iba tí, ktorí na to majú peniaze. Prevádzačom totiž zaplatia 3 000 až 5 000 eur. Čo však tí ostatní, ktorí na to peniaze nemajú? Tí už nás netrápia? Komu teda chceme poskytovať tú solidaritu? Ak už chceme mať súcit s ľuďmi, ktorí tam žijú, musíme sa viac angažovať priamo v krajinách,“ hovorí Kaliňák.

Veľa sa hovorí o dôsledkoch a málo o príčinách

Dušan Zupka z Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci v relácii V politike rovnako povedal, že problém s utečencami treba riešiť v krajinách, kde vzniká. Ako dodal, veľa sa hovorí o dôsledkoch a málo o príčinách.

Hlavné príčiny vojnových konfliktov podľa neho začali rásť po konci studenej vojny. „Za 90. roky bolo na svete 118 vojnových konfliktov v 80 krajinách a zahynulo šesť miliónov ľudí,“ tvrdí Zupka s tým, že príčiny konfliktov sú rôzne – ekonomická situácia, represívne politické systémy či nárast počtu obyvateľov, ktorí žijú na území s obmedzenými zdrojmi.

Podľa Zupku sa musíme zaoberať príčinami, a tým, ako sa dá pomôcť krajinám ekonomicky. Hlavnú zodpovednosť majú pritom podľa neho krajiny, ktoré prevádzkovali bývalé koloniálne režimy a mnohé africké a ázijské krajiny vydrancovali. Vzhľadom na pretrvajúcu ekonomickú krízu však podľa neho momentálne nie sú zdroje, aby sa týmto krajinám pomohlo. „Na všetko chýbajú peniaze,“ tvrdí Zupka.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Robert Kaliňák