Rýchlostný kanoista Dukly Trenčín Matej Rusnák sa stal najlepším kanoistom Slovenska za rok 2014.
Matej, v Bratislave ste si prevzali cenu pre najlepšieho kanoistu Slovenska za rok 2014. S akými pocitmi ste prichádzali v Dome kultúry Ružinov na pódiu po túto cennú trofej?
Ja som sa veľmi potešil. Už iba pre to, že sa mi podarilo úspešne obhájiť víťazstvo v ankete ´Kanoista roka´ z minulého roka. Samozrejme, vždy takéto ocenenie človeka poteší… Je to dôkaz toho, že ľudia si jeho prácu vážia. Potešilo ma, že ľudia, ktorí nášmu športu rozumejú, teda tréneri a funkcionári prakticky z klubov celého Slovenska, ktorí v ankete hlasovali, si moju robotu vážia. Tak isto si vážia aj výsledky z medzinárodných súťaží, ktoré sú ovocím poctivej práci v tréningu.. Pocta pre najlepšieho kanoistu roka ma naozaj potešila (smiech).
Po krátkom sviatočnom oddychu na prelome rokov v kruhu rodiny a najbližších ste už naplno naskočili do náročného kolotoča športovej prípravy na novú sezónu 2015. Čo všetko ste v rámci tohto prípravného obdobia už stihli absolvovať? Kde všade ste už trénovali?
Za sebou máme už tréningový pobyt v Španielsku. Už v decembri sme dva týždne trénovali v španielskej Seville. Odtiaľ sme sa vrátili iba týždeň pred Vianocami. Celý výcvikový tábor – a najmä najazdené kilometre – ukázali, že pobyt v Seville bol pre nás všetkých veľmi dobrou voľbou. Bolo rozumné vycestovať do tejto krajiny ešte minulý rok, tesne pred Vianocami. Spravili sme tam kusisko poctivej roboty, ktorú by sme vzhľadom na zimné obdobie doma určite neurobili. Aby to malo všetko zmysel, trénovali sme individuálne aj počas sviatkov – a v období od Vianoc po Nový rok. Doma sme sa pripravovali individuálne Kombinovali sme to s oddychom, lebo už v januári sme cestovali na ďalšie zahraničné sústredenie. Musím však priznať, že ten sviatočný oddych bol dlhší, než som pôvodne chcel (krátka odmlka). Ale niekedy aj takýto relax prinesie viac úžitku, než by sme čakali (smiech).
Spomínate januárovú časť zimnej prípravy. Máme dobré informácie, že práve nedávno ste objavili výborné tréningové podmienky v Taliansku, kde ste sa pripravovali prvýkrát vo svojej kariére?
Áno, informácie máte naozaj správne (smiech). V januári sme totiž fyzickú kondíciu naozaj naháňali na klasických bežkách vo vysokohorskom prostredí. V nadmorskej výške nad 1800 metrov nad morom. Boli sme na kondičnom sústredení v talianskom stredisku Livigne. Sedemčlenná skupina kanoistov a kajakárov z Dukly Trenčín si tam veľmi dobre zatrénovala. Myslím si, že sme tam absolvovali dostatočný počet tréningových jednotiek. Takže, z mojej strany určite spokojnosť (krátka odmlka). Určite sa tam teším. Veľmi rád by som sa tam vrátil na nejaký ďalší tréningový tábor. Bolo tam dobre (krátka odmlka). V stredisku sme mali vytvorené ideálne podmienky. Na bežkách sme nebehali dostatočný počet kilometrov. Takže bežky sme už tento rok s pokojným svedomím mohli pokojne odložiť. Už sa všetci tešíme na tréning na vode. Už je to na spadnutie (smiech).
Kde to bude tentoraz, keďže u nás práve koncom januára sa začala klasická zima aj so snehom?
Sme na tréningovom pobyte v Južnej Afriky, konkrétne v meste Pretória. Konečne už ideme jazdiť na vodu (smiech). Potom sa na týždeň vrátime domov do Trenčína, a po sedemdňovom pobyte doma sa opäť vrátime do Pretórie. Druhý krát tam pôjdeme na približne tri týždne. Spolu by sme počas tejto zimy mali v JAR stráviť plných šesť týždňov. Práve Afrika by nám mala pomôcť splniť tie plány a predsavzatia, ktoré spájame s touto predolympijskou sezónou 2015.
Matej, pred chvíľou ste nám detailne priblížili neľahký „cestovný poriadok“ vašej zimnej prípravy. Čo všetko vlastne patrí do harmonogramu klasickej a tradičnej zimnej prípravy na novú sezónu?
Do harmonogramu zimnej prípravy patria prvé bežky. Kondičné sústredenie na bežkách. Tento rok sme na nich boli dvanásť dní – od desiateho do dvadsiateho druhého januára. V Taliansku. V nadmorskej výške 1800 metrov nad morom. Ja osobne som pred nedávnym pobytom stredisko Livigno poznal iba z fotografií. Teraz sme sa presvedčili na vlastnej koži, že Livigno je veľmi dobre prichystané na bežecké tréningy. Záver celej zimnej prípravy by sme mali absolvovať v spomínanej Afrike. Keďže v tomto období sú tam už horúčavy, budeme sa usilovať najazdiť čo najviac objemových kilometrov. A potom, po našom návrate z Afriky, už bude prakticky nová sezóna. Tento rok taká atypická, lebo majstrovstvá Európy v českých Račiciach budú už začiatkom mája, kým svetový šampionát v Miláne až v druhej polovici augusta. Tento súťažný rok bude dosť rozťahaný. Od apríla až do konca septembra.
Keďže ste spomenuli dve najväčšie medzinárodné podujatia z vášho súťažného kalendára 2015, zaujímalo by nás, ktorá akcia bude tento rok pre vás najprestížnejšou súťažou? Ktorá z nich bude pre vás tým povestným tohoročným top podujatím?
Pre mňa ozajstným top podujatím celého roka 2015 budú augustové majstrovstvá sveta v Miláne. Na nich sa bude bojovať o miestenky na olympiádu v Brazílii. A mojim hlavným cieľom je dostať sa na budúcoročnú olympiádu do Brazílie. Čiže tomu podriaďujem všetko. Aj vrátane Európy, aj vrátane Európskych hier v Baku. Šampionát v Miláne je v novej sezóne 2015 jedinou našou prioritou. Všetko naše úsilie bude zamerané na vyjazdenie miestenky na budúcoročnú olympiádu v Rio de Janeiro. Podľa výsledkov, ktoré ´urobíme´ na MS 2015 v Miláne, budeme potom neskôr hodnotiť aj celú kanoistickú sezónu (krátka odmlka). Svetový šampionát v Miláne ukáže, či sme sa na top akciu roka 2015 pripravili dobre, alebo nie.
Čiže v praxi to znamená, že športovú formu nebudete časovať ani na európsky šampionát v dôverne známom prostredí českých Račíc, ani na určitú exotiku v azerbajdžanskom Baku?
Určite nie. V žiadnom prípade. Ani majstrovstvá Európy v Račiciach, ani Európske hry v Baku nemôžu z hľadiska dôležitosti predstihnúť svetový šampionát v Miláne. Môj hlavný cieľ je miestenka na olympijské hry. Pre tento cieľ urobím všetko, čo bude v mojich silách. Takže európsky šampionát v Česku i Európske hry v Azerbajdžane musia v tejto sezóne ísť trochu bokom… Samozrejme, že na nich budem štartovať, ale top formu určite nebudem časovať do Račíc, ani do Baku, ale jednoznačne do Milána. To musia pochopiť všetci… Miláno je vrcholom celej našej sezóny. Vlastne celého obdobia od olympiády v Londýne, ktorá bola pred troma rokmi. Ale to som už predsa povedal niekoľkokrát. Nerád by som to ešte opakoval.
Celoročný seriál Svetového pohára bude mať tento rok iba tri kolá. Koľko z nich pôjdete? Kde všade sa na pretekoch Svetového pohára predstavíte?
Áno, viem, že v roku 2015 bude mať seriál Svetového pohára tri kolá. Aj keď sme ešte s trénerom Kňazovickým detailne neriešili súťažný poriadok sezóny 2015, vzhľadom na to, že je táto sezóna poriadne nabitá, úvodné kolo ´sveťáku´v Portugalsku, ktoré bude dva týždne po ME v Račiciach, pravdepodobne vynecháme. Neviem, či pôjdeme aj na preteky Svetového pohára do Kodane, ktoré budú koncom mája. Takže teraz mi to vychádza na jedno kolo. Myslím si, že maximálne jedno kolo Svetového pohára pôjdem… Pravdepodobne to, ktoré bude tri týždne po majstrovstvách Európy. Takže teraz mi to vychádza na Svetový pohár v Duisburgu. V Nemecku by som mal štartovať, aby som si otestoval formu i konkurenciu.
Medzi sústredením v Taliansku a tréningovým pobytom v Juhoafrickej republike bola týždňová pauza. Ako ste ju využili? Kde ste počas nej trénovali a naháňali kondíciu?
Trénoval som doma v Trenčíne. Počasie nám celkom prialo… Trochu som si otestoval aj vodu vo Váhu (smiech).
Vy ste sa vybrali na Váh v dňoch, keď na Slovensku sa konečne až koncom januára začala nefalšovaná zima aj s kopou snehu a nočnými mrazmi?
Ale veď šesť – sedem stupňov cez deň nie je žiadna zima (smiech). To predsa nebol žiadny problém. Stačilo sa lepšie obliecť (smiech).
Tak vy ste kanoistický nezmar. Teraz trochu zmeníme tému… Aká bola sezóna 2014 z pohľadu rýchlostného kanoistu Mateja Rusnáka? Čo u vás pri koncoročnom bilancovaní prevládalo? Spokojnosť, alebo nespokojnosť?
Ja som spokojný. Musím byť spokojný. Veď prvýkrát v kariére sa mi podarilo vyhrať preteky Svetového pohára v Miláne. Aj keď to bolo ´iba´ na neolympijskej vzdialenosti päť kilometrov. Tento úspech ma veľmi milo potešil. Nie je predsa veľa Slovákov, čo zvíťazili v pretekoch Svetového pohára (krátka odmlka). Kto ma bližšie pozná, vie, že mne sú totiž už roky rokúce súdené predovšetkým nepopulárne štvrté miesta. Tie by som mohol rozdávať… Tých mám z majstrovstiev sveta a európskych šampionátov dosť bohatú zbierku (krátka odmlka). Veď iba na MS som doteraz bol v C1 na 5000 m trikrát štvrtý. Druhým momentom, ktorý ma minulý rok veľmi potešil, bolo moje vydarené vystúpenie na majstrovstvá Európy v Brandenburgu. V olympijskej disciplíne C1 na 1000 metrov som postúpil do finále, v ktorom som skončil na 6. mieste. Z toho som mal tiež veľkú radosť. A potom to už boli tie moje klasické 4. miesta. V neolympijskom ´päťkiláku´. Na svetovom šampionáte v Moskve. To je klasika (smiech). Na päť kilometrov som bol zasa, ako inak, klasicky štvrtý! Už som si na to zvykol. Už to ani tak neberiem, že bože, zasa štvrtý… Veď hovorím, že to štvrté miesto mi je asi súdené. Je to môj životný a športový osud. Už to asi inak nebude (úsmev)
Matej, zažili ste v roku 2014 preteky, ktoré by ste si už nikdy v živote nechceli zopakovať? Máte na konte súťaž, ktorá sa vám totálne nevydarila, hoci v príprave na ňu ste nič nepodcenili?
Áno, zažil som také preteky. Bola to súťaž v C1 na 5000 metrov. Na majstrovstvách Európy v Brandenburgu, kde som skončil asi na 13. alebo 14. mieste. Už ani neviem (smiech). Nerád na to spomínam… Bolo to zlé. Najradšej by som na tie nevydarené preteky zabudol (krátka odmlka). V noci pred pretekami som veľmi zle spal. Vôbec som si neoddýchol (krátka odmlka). Navyše, záverečný deň šampionátu sme nezvládli ani logisticky, lebo dopoludnia sme sa museli vysťahovať z hotela – a štart týchto pretekov bol o šestnástej hodine popoludní. Čakal som na ten štart s veľmi rozpačitými pocitmi (krátka odmlka). Prakticky od odchodu z hotela som takmer pol dňa v areáli čakal na štart. Vôbec som sa nemohol sústrediť na súťaž, ktorá ma čakala… Snažil som sa dobehnúť manko v spánku. Ale nedarilo sa mi to… Ležal som pod stanom, prechádzal som sa po brehu, krátil som si čas, ako sa len dalo. Všetci kolegovia z reprezentácie už dávno mali po šampionáte, iba ja nie… Jednoducho, z mojej strany to bolo dosť veľké utrpenie (krátka odmlka). Ja som išiel na tie preteky na päť kilometrov tak unavený a totálne vynervovaný, že som už pred súťažou vedel, že to bude z mojej strany totálny ´prepadák´. Smutné a kruté zároveň. Celý rok sa usilujete, aby ste sa pripravili na veľký šampionát čo najlepšie – a potom vás dlhé čakanie na samotné preteky totálne mentálne odrovná! Fakt to bolo celé zlé! Už by som to nechcel zažiť! Idete na štart – a dopredu viete, že to z vašej strany vôbec nebude super výsledok! Bolo to fakt zlé. Nezvládol som to v hlave.
S akými myšlienkami ste sa počas silvestrovskej noci lúčili s odchádzajúcim rokom 2014, a s akými pocitmi ste vítali príchod nového kalendárneho roka 2015?
Vlastne v úplnom závere roka 2014 som ani nemal dôvod byť nejako negatívne naladený. Nemal som nič také, čomu by som chcel dať úplne zbohom. Nadobro zbohom (krátka odmlka). S rokom 2014 som sa lúčil ako normálny vyrovnaný človek (smiech). Nemal som nič také, na čo by som chcel nadobro zabudnúť. Pravda okrem tých nešťastných pretekov v Brandenburgu… Ale aj také nevydarené chvíle patria predsa k nášmu športu. Nový rok som vítal so zdravým, ale nie prehnaným optimizmom. Či skôr s dobre naladenými myšlienkami. Snažil som sa byť mentálne v pohode (úsmev). Usiloval som sa tešiť na všetko nové, čo ma čaká v roku 2015. Ja som v podstate športovcom, ktorý sa dokáže tešiť aj na tréning (krátka odmlka). Mentálne som sa tak nadstavil, aby som sa na povinnosti, ktoré ma čakajú počas tohto roka, fakt tešil. Pravda, podľa možnosti. Aspoň trochu… Aby som sa tešil aj na tú drinu, na tú poctivú tréningovú prácu, ktorá, podľa mňa, nebude v roku 2015 určite krátka a ľahká.
Hovoríte, že ste človekom, ktorý sa dokáže tešiť aj na tvrdý tréning. Čo vás vlastne poháňa dopredu, čo je pre vás tým nevyčerpateľným zdrojom energie, ktorý vám dodáva silu a chuť do ďalšieho tréningu?
Motorom, ktorý ma stále aj v príprave poháňa dopredu, je predsa veľká šanca vybojovať si na majstrovstvách sveta v Miláne miestenku na olympiádu v Riu! Štartovať na takom veľkom celosvetovom podujatí je predsa vrcholom snaženia každého športovca, ktorý súťaží v niektorej z olympijských disciplín. Ja v tomto smere nie som žiadna výnimka. Vidina štartu v Riu ma stále posúva dopredu. Práve pre naplnenie tohto veľkého cieľa v tej príprave tak driem.
Zhováral sa Štefan Žilka