"Kašľú" astmatici na liečbu?

Astma
Foto: Thinkstock

BRATISLAVA 24. mája 2016 (WBN/PR) – Podľa zistenia Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako polovica pacientov s chronickými ochoreniami preruší alebo ukončí liečbu do roka. Dôvody sú rôzne, jeden z najčastejších je ten, že ak sa čo len trochu zlepší stav, pacient sa uspokojí a nepovažuje užívanie liekov za nutné. Pri pacientoch s astmou je to približne 30%.

V máji 2016 bol pri príležitosti Svetového dňa astmy realizovaný online kvantitatívny prieskum postojov pacientov k svojim chronickým ochoreniam, ich zvyklostí pri užívaní liekov, dodržiavanie stanoveného režimu liečby a celkové správanie v kontexte ich ochorenia. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 632 dospelých pacientov, ktorí trpia na astmu, CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) alebo iné chronické ochorenia a navštevujú, alebo navštívili lekára a aspoň v minulosti užívali lieky v súvislosti s ich chronickým ochorením. A aké sú hlavné výsledky prieskumu?

Pravidelný režim liečby si niektorí pacienti pozmenia na sezónne užívanie liekov.

Pacienti, či už s respiračnými alebo inými chronickými ochoreniami, odchádzajú najčastejšie od lekára s odporúčaním pravidelného režimu liečby. Nie však všetci pacienti užívajú liečbu tak, ako im to odporučil ich lekár. Časť pacientov si pravidelný režim liečby upraví na sezónne užívanie a užívanie liekov podľa potreby, pri pociťovaní zhoršenia stavu, pri infekcii a pod.

Vyššiu tendenciu dodržiavať pokyny lekára majú pacienti s inými chronickými ako respiračnými ochoreniami.

Pravidelne jeden alebo viackrát denne by malo momentálne užívať liečbu väčšie množstvo pacientov, ako ju v skutočnosti užíva. Tento režim si pacienti prispôsobujú na už spomínané užívanie liekov podľa potreby. Dodržiavanie liečby je časté, ale nájdu sa aj takí, ktorí si ju „upravia“. Pacienti zvyknú najmä vynechávať užívanie lieku, alebo si znižovať dávkovanie. Mnohí radi uprednostňujú prírodnú alternatívnu liečbu.

Väčšina pacientov chodí aspoň občas na pravidelné kontroly. Keď už pacienti navštívia lekára, majú prevažne vo zvyku sa priznať s tým, že neužívajú predpísanú liečbu podľa toho, ako im to odporučil.

Je dlhodobá liečba podľa pacientov opodstatnená?

¾ pacientov s chronickými respiračnými problémami súhlasí s tým, že dlhodobá liečba je potrebná. U pacientov s inými chronickými ochoreniami je tento súhlas ešte o niečo výraznejší a pravdepodobne to súvisí aj s vysokou informovanosťou o rizikách pri prerušení liečby od lekára.

Takmer všetci považujú informácie od lekára za dôveryhodné a dve tretiny pacientov s respiračnými alebo inými chronickými ochoreniami všeobecne považujú informácie, ktoré dostanú od svojho lekára za rozhodne dôveryhodné.

Pacienti s respiračnými ochoreniami oproti tým, ktorí sa liečia na iné chronické ochorenia, sú viac náchylní nedodržiavať liečbu.

Najmä pri zlepšení stavu sa pacientom zdá, že liečbu nepotrebujú dodržiavať, častým dôvodom nedodržiavania liečby je aj to, že pacienti lieky zabudnú užiť. Najčastejšie sa k stanovenej liečbe ľudia vrátia, ak sa im pohorší. Dôležitým motivátorom, ktorý pacientov dokáže navrátiť k dodržiavaniu stanovenej liečby, je predovšetkým zhoršenie stavu, ale aj odporučenie od lekára. Vyše polovica sa cíti rovnako bez ohľadu na to, či lieky berie alebo nie. Iba každý štvrtý pacient udáva, že jeho stav sa po nedodržaní alebo vysadení liečby zhoršil. Podobne je to aj s pocitom zlepšenia zdravotného stavu.

Vyjadrenie MUDr. Heleny Leščišinovej, primárky poliklinického oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb, Bardejov:

„Neadherentní pacienti (ktorí nedodržiavajú odporúčenia lekára a neužívajú lieky pravidelne), zomierajú takmer tri krát častejšie. Z prieskumov, ktoré boli robené aj na Slovensku, vyplýva, že viac ako 60% pacientov má nedostatočné vedomosti o astme, asi 40% si myslí, že astma je ochorenie, ktoré sa dá vyliečiť úplne, viac ako 40% si myslí, že musia uživať úľavové lieky denne.

Medzi hlavné príčiny nedostatočného užívania liekov patria aj obavy z nežiaducich účinkov liekov, cena lieku, doplatky, „šetrenie“ liekov, všeobecná averzia k liekom, pocit, že liek nie je potrebný, neprimerané očakávania (vyliečenie za zár dní), hnev – na ochorenie, na nutnosť užívania liekov, podcenenie závažnosti ochorenia, jeho následkov, zabúdanie užiť lieky, nespokojnosť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj kultúrne, náboženské problémy. Mylné informácie o liečbe astmy – ak je stav dobrý, nie je nutné v liečbe pokračovať, že z kortikoidov pri liečbe astmy sa priberá a pacienti majú akné, že z inhalácie lieku je pacient zachrípnutý, že pri užívaní antibiotík a pri akútnom, aj vírusovom ochorení je potrebné inhalačnú liečbu vynechať, že fajčenie neovplyvňuje astmu, že astmatik by sa mal vyhýbať fyzickej aktivite.

Ďalšie chyby, ktorých sa pacienti dopúšťajú: absencia preventívnej stratégie, nesprávne užívanie liekov, svojvoľná úprava dávok a vynechanie liekov, užívanie inej, neodporučenej medikácie, neplánované návštevy na pohotovosti, vynechanie plánovaných návštev, ambulantné kočovníctvo -vyskúšať všetkých špecialistov pre dané ochorenie v regióne.“

Vyjadrenie MUDr. Kláry Kossárovej, predseda ZASR- k spolupráci s rodičmi:

„V starostlivosti máme deti od dojčeneckého veku až do dospelosti. Kvalita spolupráce je vždy v závislosti na vážnosti stavu, v akom sa dieťa dostane do našej starostlivosti. Po hospitalizácii, alebo po ťažkom astmatickom záchvate, je to bez problémov. Menej sa darí pri „kašľovom“ fenotype astmy. Čo najviac vysvetľujeme, je neškodnosť liečby. Vyvrátiť staré dogmy o kortikofóbii, nielen u rodičov, rodinných príslušníkov, ale aj u kolegov.

Deti sa najviac rozľútostia v našich ambulanciach, keď dokázaným spúšťačom astmatického záchvatu je jeho domáci miláčik.

Väčší problém je udržanie dieťaťa na liečbe. Hneď, ako sa stav stabilizuje, je tendencia u väčšiny rodičov o znižovanie až vynechanie liečby. Často, na rozdiel od dospelých pacientov, rodičia nevnímajú rýchle sa zhoršujúci stav u malého dieťaťa, napriek tomu, že lieky majú doma, ich nepodajú.

Deti do 5-6 rokov neovládajú vyšetrenia, ako je funkčné vyšetrenie pľúc alebo meranie vydychovaného dusíka. Súčasného moderného rodiča najviac presvedčia len viditeľné a merateľné údaje: výsledky z krvi, kožné testy, hodnoty spirometrie a NIOX-imetrie.

Lepšia je spolupráca v rodinách, kde už sme liečili rodičov alebo aj starých rodičov. Uznajú význam celoročnej liečby, špecifickej imunoterapie, poznajú naše dobré výsledky, neobávajú sa nežiaducich účinkov a následne je väčšia dôvera v zdravotníckom personáli. Väčšinu chronicky chorých detí s neustálou edukáciou dostaneme k správnym denným návykom a k športovej aktivite. Tu sme našli veľkú pomoc od Združenia astmatikov SR, ale v súčasnej uponáhľanej dobe je o ňu záujem skôr u staršej populácie, ktorá nemá prístup k internetu.

Pomerne problematická oblasť je obdobie puberty, kde pri každom chronickom ochorení majú mladí ľudia tendenciu vysadzovať liečbu, pocitovo nevedia kontrolovať svoj zdravotný stav (podobne je to aj u vrcholových športovcov) a sú náchylní pri zhoršení stavu aj k nadužívaniu uvoľňovačov. Moderné vyšetrovacie metódy aj tu pomáhajú v edukácii a presviedčaní o dôležitosti pravidelnej celoročnej protizápalovej liečby.“

Najväčšie obmedzenia pociťujú pacienti pri voľnočasových aktivitách.

Výraznejšie prekážky vnímajú ľudia trpiaci chronickým ochorením aj v pracovnom a rodinnom živote.

Na druhej strane každý piaty človek s chronickým respiračným ochorením nepociťuje pri svojom každodennom živote žiadne obmedzenia.

Dve tretiny pacientov s astmou alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc vnímajú obmedzenia pri športových aktivitách. Chronické respiračné ochorenie však pre malú časť ľudí predstavuje dokonca aj motivátor, ktorý ich v aktívnom pohybe a športe povzbudzuje. Častejšie sa športu venujú pacienti s respiračnými ochoreniami ako pacienti s inými chronickými ochoreniami.

Každý piaty človek s respiračným ochorením športuje pravidelne, teda niekoľkokrát týždenne a polovica ľudí s týmto ochorením sa športu venuje aspoň občas a pestuje sezónne športy.

ASTMA – celoživotné nevyliečiteľné, ale liečiteľné chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktorým celosvetovo trpí až 300 miliónov ľudí a napriek všetkým pokrokom v diagnostike a terapii na toto ochorenie ročne zomiera približne 250 000 pacientov. Očakáva sa, že do roku 2025 počet astmatikov stúpne na 400 miliónov. Tieto údaje nie sú presné, pretože v jednotlivých regiónoch sveta sa používajú mierne odlišné definície astmy. Z toho vyplývajú aj rozdiely v prevalencii a incidencii astmy medzi krajinami, pričom prevalencia je značne vyššia v rozvinutých krajinách. Rozdiely vo výskyte sú spôsobené nielen enviromentálnymi, ale aj genetickými a sociálnymi faktormi.

Jedným zo základných pilierov liečby astmy je edukácia pacienta. Napriek moderným liekom astmu stále nemá pod kontrolou väčšina astmatikov. Neliečená astma pritom môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. Medzi pacientmi s vysokým rizikom úmrtia na astmu patria tí, ktorí majú v anamnéze ťažké astmatické záchvaty, pacienti, ktorí neužívajú preventívnu liečbu a majú preto vysokú spotrebu úľavových liekov a pacienti liečení vysokými dávkami systémových kortikosteroidov. Najväčšiu skupinu však tvoria pacienti, ktorí nespolupracujú so svojim ošetrujúcim lekárom a nedodržujú režim liečby. Jedným zo základných pilierov liečby astmy je edukácia pacienta a jeho aktívny prístup ku kontrole svojho ochorenia. Ak má astmatik dostatok informácií, spolupracuje s lekárom, či sestrou, kontroluje a samo-manažuje svoje ochorenie, môže viesť plnohodnotný život, dokonca vynikať a presadzovať sa medzi najlepšími na celosvetovej úrovni.

Prieskum bol realizovaný kvantitatívnou metódou – zberom dát cez 2muse on-line panel od 27. apríla do 2. mája 2016. Oslovená bola vzorka 632 pacientov (astma = 402 rozhovorov, CHOCHP = 30 rozhovorov, iné chronické ochorenia = 200 rozhovorov). Agentúra 2muse v plnom rozsahu zabezpečuje kvantitatívny a kvalitatívny prieskum trhu (2muse.sk).

Prieskum bol realizovaný pod dohľadom odborníkov zo Slovenskej pneumologicko ftizeologickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie a v spolupráci s pacientskou organizáciou Združenie astmatikov Slovenska.

Prieskum sa mohol realizovať vďaka finančnej podpore spoločnosti GSK Slovensko.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom