Každý tretí študent pracuje aj poberá sociálne štipendium

Peniaze, študent, brigádnik, pokladnička, prasiatk
Foto: Shutterstock

BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) – Medzi pracujúcimi študentmi vysokých škôl je každý tretí poberateľom sociálneho štipendia, to však náklady vysokoškolákov pokrývať nestačí.

Vyplýva to z online prieskumu stránky studentskefinancie.sk, v ktorom odpovede poskytlo 3150 ľudí vo veku od 18 do 26 rokov.

Pre agentúru SITA to uviedol autor stránky Patrik Lučan. Popri štúdiu na vysokej škole si privyrába každý tretí študent, predstavuje to 29 percent.

Každý druhý pracujúci študent brigáduje často alebo má dlhodobú prácu. Väčšina študentov pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov, štyri percentá uviedli, že pracujú na skrátený pracovný úväzok. Priemerný zárobok pracujúceho študenta sa pohybuje vo výške 80 eur mesačne.

Práca študentov obmedzuje

Povinné odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré zaviedla súčasná vláda začiatkom tohto roku, majú dosah na každého štvrtého pracujúceho študenta, ktorý zarobí priemerne 160 eur mesačne a viac.

Ústne maturity
Ústna maturitná skúška na 8-ročnom Gymnáziu Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave. Foto: SITA/Diana Černáková

Viac ako 200 eur mesačne si dokáže popri štúdiu na vysokej škole zarobiť jeden z desiatich pracujúcich, presne 9,8 percenta. Brigádnikov si najímajú hlavne na pomocné a odborne nekvalifikované práce. V oblasti, ktorú študuje, pracuje 18 percent opýtaných. Mnohí z nich patria do kategórie najlepšie zarábajúcich študentov.

Najpreferovanejší spôsob hľadania práce je prostredníctvom referencií od známych a kamarátov (39 percent), nasledujú internetové pracovné portály (27 percent), za nimi pracovné agentúry (20 percent) a na poslednom mieste sa umiestnili inzeráty v tlači (14 percent).

Každý druhý študent priznal, že práca ho obmedzuje v plnení si študijných povinností. Čo sa týka platobnej disciplíny firiem, tá je hodnotená pozitívne. Firmy väčšinou vyplácajú odmenu v dohodnutom termíne. Nezhody či úplné nevyplatenie výplaty sa týka iba malého počtu prípadov, tieto problémy uviedli dve percentá respondentov.

Najviac stredoškolských štipendií išlo Prešovskému kraju

Medzi 113-tisíc stredoškolákov zo sociálne slabšieho prostredia minulý rok ministerstvo školstva rozdelilo štyri milióny eur. Žiaci získali peniaze formou štipendia, jeho výška závisela od prospechu žiaka, informuje hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.

Matematika, skola
Foto: flickr.com

Najviac stredoškolákov poberalo túto formu podpory v Prešovskom kraji, kde vyplatili 34 178 štipendií v celkovej sume takmer 1,2 milióna eur. Naopak, najmenej štipendií poberali žiaci v Bratislavskom kraji, a to konkrétne 1129 žiakov, ktorí si rozdelili 41 400 eur.

V školskom roku 2012/13 vyplatili dokopy 113 210 štipendií, čo znamená priemerne 11 321 poberateľov mesačne. Priemerná výška štipendia bola 34,43 eura.

Za Prešovským krajom, v ktorom poberalo najviac žiakov sociálne štipendium, nasleduje Košický kraj, v ktorom na 26-tisíc štipendií išlo takmer 902-tisíc eur.

Trojicu krajov, v ktorom vyplatili najviac štipendií, uzatvára Banskobystrický kraj. V ňom si žiaci rozdelili viac ako 662-tisíc eur. „V porovnaní so školským rokom 2011/12 sa mierne zvýšil počet vyplatených štipendií. Evidujeme nárast o 2729 vyplatených štipendií. S týmto súvisí aj nárast objemu vyplatenej sumy o zhruba 251-tisíc eur,“ hovorí Kaliňák z ministerstva školstva.

Výšku rátajú zo životného minima

Výška štipendia sa vypočítava na základe aktuálneho životného minima pre nezaopatrené dieťa. Stanovená je ako 50% minima pre žiakov s prospechom do 2,0, ako 35% minima pre študentov s prospechom do 2,5 a 25% minima pre stredoškolákov s prospechom do 3,5.

V tomto školskom roku teda ide o sumy 45,21 eura, 31,65 eura, resp. 22,61 eura mesačne. Štipendium môžu získať žiaci stredných škôl, odborných učilíšť alebo praktických škôl z rodín, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi alebo ktorých jedna dvanástina príjmu za predchádzajúci kalendárny rok nepresahuje životné minimum rodiny.

O priznaní štipendia a jeho výške rozhoduje riaditeľ strednej školy. Žiakom ich vyplácajú v termínoch, ktoré určí škola. Rodič vystupuje len ako právne zodpovedná osoba. V odôvodnených prípadoch, napríklad v prípade žiakov nižších ročníkov osemročných gymnázií, či u žiakov praktických škôl môžu na žiadosť vyplatiť štipendium rodičovi.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal Kaliňák