BRATISLAVA 6. septembra (WebNoviny.sk) – Z daňových konaní sa zrejme v budúcnosti dostane na verejnosť viac informácií. Naznačil to minister financií Peter Kažimír v rámci utorňajšej rozpravy k návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Reagoval tak aj na situáciu, ktorá nastala medzi parlamentným finančným výborom a finančnou správou, ktorá na základe právneho posudku odmietla poslancom poskytnúť údaje s charakterom daňového tajomstva. Tvrdila totiž, jej v takom prípade hrozia žaloby.
„Asi dozrela doba na to, aby sme rýchlo začali pracovať na novom koncepte transparentnosti informácií z hľadiska daňových konaní. Aj na základe tejto debaty oznamujeme začiatok práce na legislatívnej zmene, ktorá sa bude týkať riešenia tohto problému. Aby bola právna istota, aby prebehla aj debata, čo zverejnené má byť a čo nemá byť,“ uviedol v pléne parlamentu minister Kažimír. Miera, ako ďaleko možno pri zvyšovaní transparentnosti daňových konaní zájsť, má podľa neho vyplynúť aj z diskusií s podnikateľskou obcou a všetkými, ktorí platia dane.
Beblavý chce zverejňovať nadmerný odpočty
Minister takto reagoval aj na návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý má ambíciu presadiť záväzok finančnej správy zverejňovať nadmerné odpočty vo výške nad 50-tisíc eur. Ukázalo by sa, ktoré spoločnosti uplatňujú nadmerné odpočty vo vyšších sumách.
Kažimír tvrdí, že na prvé počutie tento návrh neznie nerealizovateľne, aj keď zrejme bude vyžadovať zvýšené náklady na informačný systém finančnej správy. Beblavému prisľúbil, že sa jeho rezort na tento návrh pozrie. „Ak to má slúžiť účelu, malo by to byť pomerne rýchlo. Tá objednávka je tu a teraz,“ reagoval Beblavý.
Samotný návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý v utorok posunuli poslanci do druhého čítania, navrhuje okrem iného vyplácanie náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Boj proti daňovým únikom bude pokračovať
Súčasne sa nastavuje účinnosť pre priznávanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v daňovom priznaní, teda samozdanenie dovozu tovaru platiteľom DPH, na obdobie, kedy bude dlh verejnej správy mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Pôvodne malo toto opatrenie nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017.
Poslanci schválili v prvom čítaní aj novelu daňového poriadku, ktorá má byť pokračovaním akčného plánu boja proti daňovým únikom. Podľa návrhu sa má upraviť inštitút predbežného opatrenia, vytýkacieho konania, mení sa aj ustanovenie o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. „Zavádza sa inštitút skráteného vyrubovacieho konania, vyrubovací rozkaz ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane,“ dodáva ministerstvo financií.
Iný novelizovaný zákon sa dotkne aj nadnárodných spoločností
Do druhého čítania sa dostal aj návrh novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Návrh predpokladá, že nadnárodné korporácie budú musieť predkladať správy o svojom pôsobení v každej krajine Európskej únie, kde podnikajú. Návrhom sa do slovenskej legislatívy transponuje smernica Európskej únie. „Cieľom návrhu je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií,“ informovalo o návrhu ministerstvo financií.
Materské spoločnosti nadnárodných skupín budú musieť podľa návrhu zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií ako napríklad výšku výnosov, zisku pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie. „Opatrenie sa bude dotýkať nadnárodných koncernov, ktorých ročný obrat je minimálne 750 miliónov eur, čo znamená, že by to nemalo zasiahnuť spoločnosti podnikajúce na Slovensku,“ uviedol rezort financií.
Informácie sa budú zasielať za každý štát, v ktorom sa nachádza spoločnosť patriaca tejto nadnárodnej skupine. Následne si tieto informácie budú jednotlivé finančné správy medzi sebou vymieňať. „Treba pripomenúť, že ide o neverejnú výmenu, takže informácie bude mať k dispozícii finančné riaditeľstvo tej ktorej krajiny a budú chránené daňovým tajomstvom,“ informovalo ministerstvo