BRATISLAVA 16. augusta (WEBNOVINY) – Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH) sa nepáči, že minister financií Peter Kažimír sa zúčastnil záverečného rokovania ministrov financií krajín eurozóny bez toho, aby slovenskej verejnosti jasne vysvetlil, aký postoj bude voči tretiemu záchrannému mechanizmu pre Grécko zastávať. Uvádza sa tak v stanovisku strany, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa hnutia Nataša Žembová.
Predseda KDH Ján Figeľ pripomína, že solidarita s Gréckom nemôže znamenať škrtanie dlhov alebo zmäkčovanie podmienok úveru, pretože ide už o tretí balík, pričom Grécko neplnilo ozdravné opatrenia doterajšej pomoci. „Ani populizmus, ani sľuby nenahradia dlho odkladané reformy a domáce úlohy gréckej vlády na ozdravenie ekonomiky. Ozdravenie ani v medicíne nie je možné bez konštruktívnej spolupráce a úsilia pacienta. V tomto prípade ide o úsilie vlády a celej krajiny,“ dodáva.
Podpredseda KDH pre verejné financie Miloš Moravčík upozorňuje na fakt, že medializované vyjadrenia Roberta Fica sa opäť rozchádzajú s jeho krokmi v Bruseli. Fico sa podľa Moravčíka viackrát vyjadril, že prípadná ďalšia pôžička musí byť podmienená realizáciou reforiem. V súčasnosti bude eurozóna ručiť krajine ďalšími desiatkami miliónov eur bez toho, aby mala jasné záruky, že opatrenia sa budú skutočne realizovať. Grécku a jeho obyvateľom by viac pomohla pomoc vo forme konzultácií a zriadenia reálneho splátkového kalendára, ako drahé kupovanie si času, myslí si Moravčík.
Gréci dostanú miliardy eur, Eurogroup schválila ďalšiu pomoc
Vláda tají ďalšiu európsku pôžičku Grékom, vyhlásilo KDH
Gréci schválili dohodu, v Bruseli sa rokuje o ďalšej pomoci
Štefanca zaráža vládna ordinácia reforiem
Rozpor medzi konaním vlády navonok a dovnútra vidí aj poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. Podľa neho je zarážajúce, že vláda Slovenskej republiky ordinuje Grécku reformy, ktoré sa sama zdráha doma realizovať. Ide najmä o konsolidáciu verejných financií, ktorá je neustále odsúvaná na neurčito, výšku deficitu štátneho rozpočtu a ďalšie dôležité štrukturálne reformy.
„KDH si uvedomuje vážnosť ekonomických a morálnych dopadov krízy v Grécku na celú eurozónu a Európsku úniu. Vníma situáciu v Grécku od vypuknutia krízy v roku 2009 až po dnes ako poučenie pre budúcnosť, že populizmus, bez ohľadu na to, či prichádza sprava, alebo zľava, je cestou do záhuby,“ píše sa v stanovisku. Predísť podobnému scenáru je možné jedine dôslednou realizáciou zodpovednej ekonomickej politiky, ktorá je založená na dodržiavaní pravidiel, podpore malých a stredných podnikateľov, vymožiteľnosti práva a poctivým riadením štátu v prospech jeho občanov, tvrdia kresťanskí demokrati.
Gréci dostanú ďalšie miliardy
V rámci tretieho balíčka núdzovej pomoci Grécku v celkovej sume do 86 miliárd eur by mali Atény už na budúci týždeň vo štvrtok dostať 13 miliárd eur na uhradenie záväzkov krajiny s najbližšou lehotou splatnosti. Ďalších 10 miliárd eur sa vyčlení v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na podporu kapitálu gréckych bánk. Tretí balíček pomoci skupina ministrov financií eurozóny (Eurogroup) schválila v noci z piatka na sobotu.
Celkovo eurozóna v rámci prvej tranže nových núdzových úverov Aténam požičia 26 miliárd eur pred tým, ako v októbri posúdi, či Grécko dodržiava podmienky záchranného balíčka. Dohodnutú pomoc však musí schváliť nemecký parlament a parlamenty ďalších členských krajín Európskej únie.
Podmienky tretieho záchranného programu grécky parlament schválil v piatok presvedčivou väčšinou. Za úverovú dohodu hlasovalo v 300-člennom parlamente 222 zákonodarcov. Dohoda prešla vďaka podpore opozičných poslancov. Požiadavky, s ktorými medzinárodní veritelia spájajú uvoľnenie ďalšej finančnej pomoci, odmietlo 43 poslancov, čiže takmer tretina poslaneckého klubu vládnej strany Syriza gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa.