Peklo, ktoré som si zamiloval, spomína Američan na KHL

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Ryan Whitney
Ryan Whitney už teraz s úsmevom spomína na prvý príchod do šatne. Foto: SITA/AP

BOSTON 14. januára (WebNoviny.sk) – Mal iba tridsať rokov a kariéru v hokejovej NHL vinou zdravotných problémov už za sebou. „Našťastie som si zarobil dosť peňazí, aby som mohol skončiť. A hoci ma už členky neposlúchali ako kedysi, stále mi nechýbal zápal pre hru. Vedel som o možnosti odísť do Európy,“ rozpísal sa americký obranca Ryan Whitney o svojich zámorských zážitkoch pre server The Players‘ Tribune.

Otvoril si Google a začal fantazírovať. Strieborný olympijský medailista z Vancouveru 2010 so 481 odohranými zápasmi v NHL sníval o Švédsku, Česku alebo Švajčiarsku. „Alpy, človeče. To by bolo pekné. Tam chcem ísť,“ zaumienil si. Osud to však všetko zariadil ináč. Keď ho oslovil agent s ponukou zo Soči, na chvíľu onemel. „Pýtam sa ho, či ide o to Soči v Rusku, kde bola olympiáda. A či sú dobrí. ‚Nie, sú na nič‘, vraví,“ spomína Whitney, čo predchádzalo jeho angažmánu v klube Kontinentálnej hokejovej ligy v októbri 2014.

Prečo je H hore nohami

Z amerického Bostonu sa do čiernomorského Soči prepravil cez Turecko. Lietadlo pristálo o štvrtej ráno. „Hlava sa mi točila, mal som červené oči, bol som v delíriu. Nie som naivný, zažil som v živote zahraničie, ale moje prvé pocity na letisku boli: ‚Do riti‘. Prečo je písmeno H hore nohami? Všetko bolo v ruštine, všetko.“

V apartmáne v rámci vyľudnenej olympijskej dediny, kam ho zaviezol šofér, mal jedno svetlo a posteľ. Na ulici nebolo živej duše, nijaké autá, nič. „Ako keby zombie apokalypsa zasiahla študentské mestečko. Ľahol som si na posteľ, hľadel do stropu a dookola opakoval: ‚Čo do pekla si to spravil‘?“ pokračuje Whitney. Začal však sám seba ubezpečovať, že to bude zábava a nová skúsenosť. Že si v tíme nájde priateľov a zvykne si.

Sestrička s cigaretou

Pri návšteve nemocnice z dôvodu lekárskej prehliadky ho privítal strašný rev. Chlap v čakárni v agónii. Sedí na stoličke, krváca mu rameno a snaží sa to zastaviť uterákom. „Vít-ny,“ zvolala na čakajúceho hokejistu po zhruba hodine sestrička. A krvácajúci chlap zostáva stále v čakárni.

Keď sa Whitney v ambulancii vymočil do nádobky, zhlboka dýchal a podľa pokynov zakašľal, šli mu merať tlak. „Sestrička mi nasadila tlakomer, pumpuje, pumpuje a pozerám – ona fajčí cigaretu. Bez slova. S kamennou tvárou. Hľadí mi do očí a šlukuje.“ Neskôr, keď si každý z trénerov zapálil aj počas letu, pochopil, že fajčenie je v Rusku národný šport.

Bratstvo neohrozených

Na prvý príchod do šatne spomína teraz už s úsmevom. Na jednej strane sedeli dvaja Fíni, Švéd, český brankár, kanadský útočník a ďalší Američan. „Pohľad ako na Bratstvo neohrozených. Totálne v šoku. Biele, omračené tváre. Na opačnej strane blázniaci sa Rusi za zvukov techno remixu Barbry Streisandovej.“

Na ľade to v Soči bola poriadna zaberačka. „Obyčajný tréning bol náročnejší ako ktorýkoľvek deň v predsezónnom kempe NHL,“ priznáva. V Rusku korčuľujú do úmoru. A naučil sa tiež, že pýtať sa v akejkoľvek súvislosti „prečo“ je bezpredmetné. „Odpoveď bola zväčša rovnaká: ‚To je Rusko´.“

Ak pre nič, tak pre čisté šťastie

„Tú skúsenosť by som nevymenil za nič na svete. Bolo to peklo, ale zamiloval som si to,“ tvrdí Ryan Whitney a kolegom-hokejistom zo Severnej Ameriky odkazuje: „Ak zvažujete ísť hrať hokej do zahraničia, tak ak už pre nič, tak pre čisté šťastie, ktoré budete pociťovať prvých desať dní po návrate domov,“ glosuje Whitney, ktorý v 42 zápasoch základnej časti KHL 2014/2015 nazbieral 19 bodov (6+13) a raz asistoval v play-off. V NHL bol hráčom Pittsburghu, Anaheimu, Edmontonu a Floridy, počas kariéry v nej získal 259 bodov (50+209).

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia