Kiska je do istej miery sklamaním, kritizuje ho politológ

Prezident Kiska navštívil pacientov detskej onkológie
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí v pondelok prezident Andrej Kiska navštívil Kliniku pediatrickej onkológie a hematológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. S hospitalizovaným detským pacientmi sa krátko pozhováral a daroval im stolové hry a knihy. Stretol sa tam aj s aktivistami z neziskovej organizácie Dobrý anjel, ktorí pre deti pripravili program. Foto: SITA/Štefan Plevo

BRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Prezident Andrej Kiska sa vo funkcii ešte stále hľadá. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Ján Baránek. Podľa neho sa Kiskovi darí ostať nestranný a nadstranícky, ako to sľúbil vo svojom inauguračnom prejave. Je však dôležité aj to, čo hlava štátu sľúbila vo svojej predvolebnej kampani, dodal Baránek.

Upozorňuje, že Kiska sľúbil, že bude aktívnym prezidentom. „Tvrdil, že bude pomenovávať kauzy, predvolávať si ministrov, že bude aktívny. To sa s výnimkou predvolania ministra zdravotníctva Viliama Čisláka nedeje. Je príliš pasívny,“ povedal Baránek.

Kiska má aj svetlé okamihy

Andrej Kiska je rok prezidentom, ako hodnotíte jeho pôsobenie vo funkcii?

Baránek za kontroverzný krok označil Kiskov podpis pod novelou obchodného zákonníka, ktorou vláda riešila aj situáciu v kauze Váhostav. Zároveň však s jeho podpisom prezident uviedol aj desať dôvodov, prečo mu zákon prekáža. „Nemá to logiku,“ povedal Baránek.

Podľa neho mal Kiska počas prvého roku vo svojom funkčnom období príležitosti, aby „sme ho počuli“. Baránek tvrdí, že hoci Kiska nemá výkonnú moc, môže jasne povedať, kde vidí problémy. Takou príležitosťou bol podľa Baránka aj pokus o odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa počas kauzy Váhostav.

Kiskovo pôsobenie označil politológ „do istej miery za sklamanie“. Ako Baránek dodal, hlava štátu mala aj svetlé okamihy, „celkovo je však pasívnejší, ako sme čakali“.

Kiska chce byť nestranný a nadstranícky prezident

Inaugurácia prezidenta Andreja Kisku bola 15. júna 2014. Kiska vo svojom príhovore povedal, že „nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým – nestranným a nadstraníckym – budem aj prezidentom“. Takisto povedal, že bude klásť otázky a bude chcieť počuť odpovede na ne.

Obrazom: Inaugurácia Andreja Kisku do funkcie

Andrej Kiska sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov.

Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaJán BaránekRobert Fico