BRATISLAVA 30. novembra (WebNoviny.sk) – Prezident SR Andrej Kiska znovu nepodpísal novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Keďže Národná rada SR 27. novembra prelomila veto hlavy štátu, ktorá vrátila novelu na opätovné prerokovanie, účinnosť nadobudne v schválenom termíne 1. januára 2019.
Na základe novely z dielne SNS budú zamestnávatelia od budúceho roka poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu na Slovensku, ak majú 50 a viac pracovníkov. Pre firmy a inštitúcie s menej ako 50 zamestnancami bude tento príspevok dobrovoľný.
Príspevok na rekreáciu
Príspevok bude ročne 55 % oprávnených nákladov na rekreáciu, maximálne 275 eur. Takú sumu zamestnávatelia uhradia, ak zamestnanci vynaložia na rekreáciu päťsto eur a viac. Bude sa to týkať zamestnancov, ktorí nepretržite pracujú u zamestnávateľov aspoň 24 mesiacov a majú dohodnutý pracovný pomer na určený pracovný čas.
Národniari pôvodne navrhovali vyplácanie príspevku pre všetkých zamestnancov a dĺžku pracovného pomeru u zamestnávateľa v trvaní minimálne dvanásť mesiacov. Krátenie príspevku pre zamestnancov s kratším pracovným časom sa bude týkať len maximálnej sumy príspevku na rok (275 eur).
Kiska neprejavil empatiu k slovenským robotníkom, Danko je v šoku z vetovania rekreačných poukazov
Právna norma podľa Andreja Kisku neprimerane diskriminuje časť zamestnancov v nároku na získanie príspevku na rekreáciu. Schválené znenie zákona je podľa prezidenta v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Súdneho dvora týkajúcou sa zákazu diskriminácie. Schválený zákon podľa hlavy štátu vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu.
Nerovnosť medzi zamestnancami
A to v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky, a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Podľa prezidenta časť zamestnancov má príspevok garantovaný, časť naň vôbec nemá nárok a časť ho môže získať na základe dobrovoľnej iniciatívy zamestnávateľa.
„Takáto nerovnosť medzi zamestnancami vo vzťahu k rovnakému nároku na príspevok na rekreáciu nezodpovedá žiadnej skutočnej potrebe, nemôže sa ňou dosiahnuť žiaden legitímny cieľ sociálnej politiky štátu a so zreteľom na účel tohto príspevku taká úprava nie je nevyhnutná,” zdôraznil Kiska.
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami
Odlíšenie zamestnancov len podľa priemerného počtu zamestnancov v podniku a trvania pracovného pomeru nemôže podľa neho zakladať objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie.
Opozícia, zamestnávatelia, podnikatelia a obchodné komory, ale čiastočne aj odborári kritizovali zavedenie príspevku na rekreáciu ako nesystémové opatrenie. Výhrady mali najmä k povinnému poskytovaniu príspevku, žiadali, aby to bolo dobrovoľné.