Kliešť obyčajný sa najčastejšie vyskytuje v listnatých lesoch a zmiešaných lesných porastoch s dostatočnou vlhkosťou. Nachádzajú sa predovšetkým v tráve a nízkych krovinách do 50 cm. Maximum ich výskytu je zaznamenané v apríli a máji, potom výskyt kliešťov prudko klesá a nastupuje opäť na jeseň. Ani poľovník by pred návštevou lesov či trávnatých plôch preto nemal zabúdať na vhodné oblečenie v podobe dlhých nohavíc, uzavretej obuvi, ako aj pokrývky hlavy. Využiť tiež možno rôzne chemické prípravky na odpudzovanie hmyzu. Vakcinácia sa odporúča predovšetkým ľudom profesionálne vystaveným zvýšenému riziku nákazy.
Osvedčenou metódou na odstránenie kliešťa je jeho vytiahnutie jemným, ale sústavným ťahom von. Ideálne je, ak sa to robí pinzetou. Ďalším spôsobom je potrieť miesto mydlovou penou na tampóne, miesto vpichu a kliešťa prikryť penou. Po chvíli sa kliešť sám uvoľní, dá sa uchopiť a vytiahnuť bez námahy. Ranu je dobré dezinfikovať. Treba mať na pamäti, že zdroj prenosnej infekcie sa nachádza v zažívacom trakte kliešťa. Preto pri jeho rozpučení si treba bezodkladne dezinfikovať alebo poriadne mydlom umyť ruky.
Aj majitelia poľovne upotrebiteľných psov už v tomto období zaznamenali zvýšený výskyt kliešťov, ktoré si ich štvornohí priatelia prinášajú v kožuchoch z výletov po prírode. Zriedkavejšie, no veľmi nebezpečné ochorenie je babezióza. Ide o krvné ochorenie, ktoré spôsobujú jednobunkové parazity. Napádajú červené krvinky. Aj keď ľudia ochorejú zriedka, pre zvieratá sa choroba často končí smrteľne. Druh Babesia canis cani, podľa doterajších poznatkov prenáša pijak lužný. Inkubačný čas je 1 až 3 týždne po prisatí sa infikovaného kliešťa. Prvým príznakom akútnej formy je vysoká telesná teplota nad 40 stupňov Celzia, nechutenstvo, odmietanie potravy, nezáujem o okolie. Spočiatku sa objaví bledosť slizníc, ktorú čoskoro vystrieda žltačka. Typickým sprievodným znakom je tmavohnedý moč. Ak sa zviera nelieči, uhynie na celkovú vyčerpanosť a zlyhanie obličiek.
Na liečbu psej babeziózy sú odporúčané lieky, ktorým sa hovorí antiprotozoiká, ale v praxi ich veterinárni lekári pre zamedzenie možnej ďalšej infekcie kombinujú s antibiotikami. O babezióze môžeme uvažovať, ak sa pes pohyboval v endemickej oblasti, za ktorú považujeme juhovýchodné a južné regióny Slovenska v miestach rozšírenia pijaka lužného a to v okolí riek Moravy, Dunaja, Ipľa, pozdĺž Bodrogu, Latorice a Laborca. Prvé prípady u psov začínajú hneď po zídení snehu, kulminujú v apríli a postupne ustupujú asi do polovice júna s letnou prestávkou. Opätovne sa v menšej miere objavia v septembri až novembri.
Proti babezióze neexistuje žiadna vakcinácia, treba sa zamerať na prevenciu. Tou sú rôzne olejčeky aplikované v kvapkách najlepšie na chrbát medzi lopatky psa, alebo špeciálne obojky, ktoré kliešte odpudzujú a aj po prisatí usmrcujú. Sú dostupné v ambulanciách veterinárnych lekárov, ale už aj v mnohých civilných lekárňach.