Hnutie Progresívne Slovensko považuje nový návrh klimatického zákona od Ministerstva životného prostredia SR za nedostatočný. Argumentuje tým, že Slovensku sa doteraz podarilo znížiť emisie o 50 percent, pričom nový návrh klimatického zákona stanovuje cieľ na 55 percent, čo je podľa hnutia málo. Informoval o tom v tlačovej správe odborník na životné prostredie z hnutia PS Martin Hojsík.
Nevyužitá príležitosť posunúť Slovensko
„Len z prostriedkov EÚ má Slovensko k dispozícii miliardy eur na dekarbonizáciu do roku 2030. Navyše tu je možnosť ich navýšenia využitím mechanizmov REPowerEU, ako to plánuje urobiť susedná Česká republika. Plus výnosy z predaja emisií. A to nehovoríme o plánovaných investíciách súkromného sektora. Cieľ navrhovaný v zákone preto považujem za nevyužitú príležitosť posunúť Slovensko dopredu v modernizácii, ochrane klímy, ale aj nezávislosti od dovozu energetických surovín,” hovorí europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík.
OľaNO sa zaviazalo znížiť emisie
Hojsík dodal, že Budaj chcel presadiť zákon už v roku 2021 a hnutie OĽaNO sa pred voľbami zaviazalo k podpore cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030. Minister Budaj mal podľa podpredsedu PS dve príležitosti naštartovať sériu potrebných krokov, ktorými by Slovensko dosiahlo klimatickú neutralitu do roku 2050.
Budaj predstavil historicky prvý klimatický zákon, občania budú môcť podať aj žalobu (video)
Prvú príležitosť mu dala občianska verejnosť v podobe bezprecedentnej petície a druhú dostal od PS. Ani jednu minister nevyužil.
„Nový klimatický zákon mešká a je aj málo ambiciózny,“ dodal člen predsedníctva PS Michal Sabo.
Zlepšenie ochrany klímy
Mimovládne organizácie Klimatická koalícia, Via Iuris, Priatelia Zeme – CEPA a Klíma ťa potrebuje nový návrh z dielne envirorezortu vítajú a tvrdia, že obsahuje väčšinu prvkov, ktoré sú potrebné na zlepšenie ochrany klímy na Slovensku. Avšak zákonu vyčítajú nedostatočné ciele znižovania emisií a vynechanie sektoru európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) z pôsobnosti zákona.
V školách sa bude povinne vyučovať náuka o klimatických zmenách, zavádza to Hnutie piatich hviezd
Podľa právničky Via Iuris Ivany Figuli má predložený zákon šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže spomaliť klimatické zmeny.
„Dôležité teraz je, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať,” dodala Figuli.
V zákone sú dva problémy
Podľa Dany Marekovej z Klimatickej koalície sú v zákone dva výrazné problémy. „Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie,” zhodnotila Mareková.
Prvý klimatický zákon
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania historicky prvý klimatický zákon. Návrh zákona vychádza z celospoločenskej požiadavky na riešenie klimatickej krízy a opiera sa o európsku legislatívu. Cieľom nového zákona je implementovať legislatívu tak, aby envirorezort dosiahol zníženie emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Informoval o tom na pondelkovej tlačovej besede poverený minister životného prostredia SR Ján Budaj. Aby ministerstvo životného prostredia mohlo splniť svoje ciele do roku 2030, bolo nutné vytvoriť tzv. sektorové ciele pre ministerstvá, prostredníctvom ktorých bude môcť rezort životného prostredia dohliadať na plnenie cieľov.
