BRATISLAVA 3. decembra (WebNoviny.sk) – Poslanci vládnej koalície navrhujú z vládneho návrhu zákona o Policajnom zbore odstrániť preskúmavanie vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.
„Preskúmavanie sťažností sa javí ako inštitút kvázi mimoriadneho opravného prostriedku, a táto činnosť má povahu administratívneho konania, čo prináleží výkonnej moci. NR SR a jej orgány sú zložkou zákonodarnej moci, ktorej v zmysle jej kompetencií nepatrí právo rozhodovať o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ktoré na druhej strane prislúchajú výkonnej moci alebo moci súdnej,“ odôvodnil pozmeňovací návrh podpredseda SNS Anton Hrnko.
Zmena voľby policajného prezidenta
Zároveň uviedol, že v prípade neschválenia tohto návrhu by došlo k porušovaniu vzájomných bŕzd a protiváh, ako i k porušeniu princípu trojdelenia štátnej moci, keď by sa z výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť „stal orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v kvázi administratívnom konaní, ktorého podrobnosti právny predpis neupravuje v dostatočnom rozsahu„. Zároveň poslanci navrhujú účinnosť novely zákona od 1. februára 2019.
Hraško ako šéf NAKA končí, policajný prezident Lučanský oznámil aj jeho možného nástupcu
Poslanec za SNS Radovan Baláž predniesol druhý pozmeňovací návrh. „V nadväznosti na vytvorenie nezávislej a spoločnej inšpekcie pre všetky ozbrojené bezpečnostné zbory a berúc zároveň do úvahy záujem na objektivite pri vyšetrovaní trestnej činnosti sa navrhuje Úradu inšpekčnej služby zakotviť aj pôsobnosť v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov colníkov. Pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby sa tak bude od 1. januára 2020 vzťahovať na všetkých aj na neozbrojených príslušníkov finančnej správy, colníkov,“ uviedol v rozprave.
Novelou zákona o Policajnom zbore, ktorý poslanci v októbri posunuli do druhého čítania, sa má zmeniť napríklad spôsob voľby policajného prezidenta alebo šéfa policajnej inšpekcie. „Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele. Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie sú štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná aj druhýkrát.
Sedemčlenná komisia
Nový policajný prezident, ako aj šéf inšpekcie v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň „Prísne tajné“, sú povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie. Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať na ešte jedno ďalšie funkčné obdobie. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta, má podľa novely sedem členov.
„Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente. V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh po novom odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.