BRATISLAVA 19. novembra (WebNoviny.sk) – Rokovanie Národnej rady SR pokračuje vo štvrtok druhým dňom rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Štvrtkovú rozpravu otvoril poslanec Jozef Kollár, ktorý bol posledným z písomne prihlásených poslancov. Po jeho vystúpení sa do rozpravy ústne prihlásilo ďalších 11 poslancov.
Kollára zaujíma, ako sa podarí dosiahnuť konsolidáciu
Kollár vyhlásil, že predložený návrh rozpočtu považuje za najlepší, aký v histórii Slovenska ľavicová vláda predložila. „Spomeňme si na rozpočty na roky 2009 či 2010 a deficity osem percent. Z tohto pohľadu je bezpochyby najlepší od ľavicovej vlády,“ tvrdí.
Podľa Kollára je však otázne, ako sa podarí načrtnutú konsolidáciu v návrhu rozpočtu aj skutočne zrealizovať. Aj informácie o tohtoročnom deficite, ktorý by mal byť v konečnom dôsledku o takmer 0,3-percentuálneho bodu vyšší, ako sa pôvodne rozpočtoval, podľa neho ukazujú na možné riziká.
Upozornil aj na skutočnosť, že samotná Európska komisia, hoci dala návrhu rozpočtu dobrú známku, predpovedá Slovensku v budúcom roku schodok 2,4 percenta HDP, teda o pol percentuálneho bodu vyšší, ako sa navrhuje. Zopakoval aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej pri naplnení všetkých identifikovaných rizík hrozí nárast schodku až na 2,7 percenta výkonu ekonomiky. Za najväčšie riziká rozpočtu pritom považuje zdravotníctvo, samosprávy či hospodárenie štátnych podnikov.
Skutočným problémom Slovenska však podľa Kollára je, že zaostáva v reformách a modernizácii. „Slovensko od roku 2004 prešľapuje na mieste. Je to veľmi nebezpečné z hľadiska konkurencieschopnosti a odstraňovania reformnej medzery,“ tvrdí.
Liberáli navrhovaný rozpočet nepodporia, vyhlásil Mihál
Liberáli zo SaS rozpočet podporiť nemôžu. Vyhlásil to v rozprave k návrhu poslanec za SaS Jozef Mihál. Vo svojom vystúpení sa zameral na výpočet opatrení, ktoré podľa neho počas druhej vlády Roberta Fica poškodili podnikateľské prostredie a skomplikovali celý systém. Medzi iným nezabudol pripomenúť napríklad zavedenie daňových licencií, ktoré musia firmy platiť v prípade, ak vykážu stratu. Podľa Mihála totiž vláda bojuje proti daňovým únikom takýmito a podobnými opatreniami, ktoré trestajú rovnako všetkých namiesto toho, aby sa zodpovedné úrady zamerali cielene na podvodníkov. Celkovo sa tak podľa Mihála podnikateľské prostredie pre firmy aj živnostníkov počas druhej Ficovej vlády zhoršilo. „Je mi ľúto, že po štyroch rokoch odovzdávate Slovensko v takom stave, v akom bohužiaľ je,“ vyhlásil.
Otázke súdnictva sa v stručnom vystúpení v rozprave venovala poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá upozornila na pretrvávajúce problémy v tejto oblasti napriek rastúcim príjmom. Minister financií Peter Kažimír na to reagoval slovami, že práve súdnictvo je oblasť, ktorej sa aj jeho rezort v posledných dvoch rokoch intenzívne venoval, či už financovaniu, ale aj výsledkom, ktoré reálne súdnictvo dosahuje. Pripustil, že obraz súdnictva je v očiach verejnosti problematický, v mnohých veciach zaostáva a má pred sebou veľa problémov, čo však pripisuje celkovému vývoju v odvetví po transformácii. Priznal aj fakt, že financie v súdnictve nie sú podľa neho úplne pod kontrolou. „Nemám pocit, že by predstavitelia samosprávnej justície mali úplne záujem na tom, aby bolo každé euro využité efektívne,“ dodal.
Opozícia hovorila o volebnej korupcii
Prvý deň rozpravy o zákone roka v stredu charakterizovala predovšetkým kritika návrhu zo strany opozície. Na pretras sa dostali okrem iného aj vratky za plyn, ktoré sa majú domácnostiam vyplácať priamo zo štátneho rozpočtu z kapitoly rezortu hospodárstva. Poslanec za Most-Híd Ivan Švejna toto opatrenie dokonca označil za volebnú korupciu a uviedol, že si strana Smer-SD robí volebnú kampaň priamo zo štátneho rozpočtu. Kritiky sa pred veľmi riedko zaplnenou snemovňou dostalo aj rozpočtu na školstvo či zdravotníctvo.
Slovensko by podľa návrhu rozpočtu malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na nasledujúce roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu. Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch.
Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy
Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. „Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v návrhu.
Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu predpokladá v budúcom roku celkové príjmy štátnej správy na úrovni 14,027 mld. eur, kým celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 15,997 mld. eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok sa tak navrhuje na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na rok 2015 počíta s celkovými príjmami na úrovni 14,495 mld. eur, výdavkami v objeme 17,479 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal v tomto roku dosiahnuť 2,984 mld. eur.