V prípade, ak vláda padne, by sa čo najskôr mali konať parlamentné voľby. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) to povedal po presunutí hlasovania o vyslovení nedôvery vláde na štvrtok.
Kollár nechce úradnícku vládu
Cieľom by podľa neho malo byť predísť úradníckej vláde, či vláde príslušníkov nejakej strany. Taká vláda by podľa neho nemala legitimitu, ani podporu v parlamente. Nechce ani to, aby vláda v demisii vládla do ďalších parlamentných volieb.
Hlasovanie o vyslovení nedôvery Hegerovej vláde sa preložilo, prešiel návrh Šipoša z OĽaNO (online)
Na termíne im podľa Kollára až tak nezáleží, ak sa to bude dať urobiť v septembri, tak nech sú v septembri, ak to pôjde v júni, nech sú vtedy. Za účelom predídenia úradníckej vlády je ochotný rokovať i s Robertom Ficom (Smer-SD), Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), Tomášom Tarabom (nezaradený) či s OĽaNO o predčasných voľbách. Považuje to za normálne.
Kedy sa bude hlasovať o rozpočte?
Návrh na zmenu ústavy, ktorý by umožnil konanie predčasných volieb, zatiaľ nestiahli a je stále v hre. Podľa Kollára to, či ho prerokujú pred alebo po hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde, závisí od toho, či sa dohodnú. Rokovania podľa neho budú prebiehať, no nevedel sa vyjadriť k výsledku. Rokovať je podľa neho potrebné naprieč celým politickým spektrom.
Predpokladá, že k predĺženiu došlo preto, aby si niektorí koaliční partneri vo vnútri strany vyriešili vzťahy. Reagoval tak na otázku, či je hnutie OĽaNO naklonené podpore predčasných volieb.
Ostatné body z aktuálnej schôdze by mali byť prerokované po hlasovaní o nedôvere vlády. Podľa Kollára je kontraproduktívne hlasovať o rozpočte, ak padne vláda, myslí si, že by neprešiel. Ak by k vysloveniu nedôvery vláde došlo, zvolal by grémium za účelom ukončenia aktuálnej schôdze a presunutia neprerokovaných bodov na január. Predpokladá, že dovtedy sa situácia vyjasní.