Kollárovci zamávali Richardovi Sulíkovi, odchádzajú z SaS

Sulík, Kollár
Zľava: Predseda SaS Richard Sulík a Jozef Kollár. Foto: SITA/Diana Černáková

Kollár hľadal spôsoby riešenia

Podľa Kollára pred viac ako rokom odchádzajúci členovia volali po reflexii správania sa v politickom priestore, vnútrostraníckeho života, ale aj spôsobu robenia reálnej politiky. Realitu sa vždy snažili pomenovávať a hľadať spôsoby riešenia.

Konfrontáciám predchádzali snahou o hľadanie dohôd, pretože si uvedomujú zodpovednosť voči občanom i členom strany. Nechcú sa však podľa Kollára zúčastňovať na štýle politiky, ktorý sa prejavil po kongrese SaS a to napriek prísľubu Richarda Sulíka, že nebude krágľovať.

Pripomenul, že zažívali neakceptovateľný štýl komunikácie, absenciu elementárneho dodržiavania chlapského slova a neakceptovateľný štýl vedenia ľudí. „Napriek prísľubu, že nebude krágľovať, Sulík vyzval mňa a podporovateľov k odchodu zo strany. Radikalizácia politiky SaS sa vystupňovala,“ vyhlásil Kollár.

SaS je pre Kollára minulosťou

O poslaneckom klube SaS by mala podľa Kollára rozhodnúť väčšina v pléne NR SR. „SaS je pre nás minulosťou,“ povedal.

Podľa Rokovacieho poriadku treba na vznik poslaneckého klubu osem členov. V minulom volebnom období zostal existovať klub SNS, aj keď počet jeho členov klesol pod osem. Kollárovci sa poslaneckých mandátov nevzdajú. „Nezískali sme mandát od Richarda Sulíka, ale občanov, ktorí volili SaS. Dostali sme mandát od občanov realizovať liberálny program, ktorého sme boli aj my piati tvorcami,“ zdôraznil.

Krajcer vyhlásil, že pre SaS a stredopravú scénu je charakteristická nedohoda alebo neschopnosť dohodu dosiahnuť. Občania však od politikov očakávajú opak. „Nelíšime sa so SaS v hodnotách, ani v programe. Sme spolutvorcami programu SaS. Líšime sa však v tom, akým spôsobom tento program presadzovať. Chceme naďalej prinášať kompetentné riešenia,“ povedal.

Ambíciou odchádzajúcich poslancov SaS je podľa Miškova vytvoriť pod Liberálnou dohodou priestor, ktorý bude pre všetkých, ktorým sú blízke liberálne hodnoty a spôsob politiky blízky aj im. „Je to spôsob postavený na spolupráci a dohodách, ktoré sa dodržiavajú“ povedal. Už teraz prejavujú podľa neho záujem pridať sa desiatky bývalých členov SaS.

Liberálny volič je podľa Kollára roztrúsený medzi všetkými parlamentnými stranami. Nachádza sa vo všetkých stranách. „Našou ambíciou je liberálnych voličov spájať. Nevzdávame sa liberálnych ekonomických a osobných slobôd,“ povedal.

Strana sa očistila, tvrdí Sulík

SaS sa podľa predsedu strany Richarda Sulíka odchodom piatich poslancov NR SR očistila. Ako povedal Sulík dnes na tlačovej besede, SaS sa očistila od tých, ktorí budúcnosť SaS a napĺňanie jej hodnôt prestali vidieť.

„Odišli tí, čo neuniesli neúspech a situáciu vyhrotili tak, že ďalšia spolupráca nebola možná. Konečne sme sa zbavili permanentného konfliktu a môžeme pracovať na napĺňaní programu. SaS je iba jedna a tá funguje ďalej. Chceme túto otravnú tému uzavrieť,“ vyhlásil Sulík.

Strana zrejme príde po odchode poslancov o poslanecký klub. Sulík však upozornil, že osem poslancov je potrebných na vznik klubu a rokovací poriadok nehovorí nič o tom, čo sa stane, keď klesne počet poslancov pod osem.

Pripomenul tiež precedens s SNS, ktorá o klub neprišla, aj keď mala v parlamente len sedem poslancov. „Ako sa rozhodne predseda NR SR Pavol Paška, je na ňom. Nemal by to spraviť, ale nie je to vec, ktorá by ohrozila fungovanie SaS,“ uviedol Sulík.

SaS má podľa Sulíka v súčasnosti takmer 300 členov. K dnešnému dňu eviduje viac ako 50 odchodov, ale to podľa neho neznamená rozklad strany. SaS sa teraz plánuje venovať riešeniam. V strane sú teraz podľa neho vzťahy výrazne lepšie. „Odchodom je vyriešený permanentný konflikt, ktorý stranu do určitej miery paralyzoval,“ konštatoval.

O budúcnosť sa neobáva

Sulíka zaujíma budúcnosť SaS. „SaS nikdy nebola postavená na jednotlivcoch, ale hodnotách,“ zdôraznil s tým, že do parlamentných volieb v roku 2016 sú tri roky a chcú ich využiť na predkladanie riešení a oslovení voličov. „Nemám obavy, že by sme v roku 2016 neuspeli,“ uviedol.

Poslanec za SaS Peter Osuský, ktorý kandidoval za SaS po odchode z Občianskej konzervatívnej strany, uviedol, že pre neho bolo šokom ospravedlnenie Juraja Miškova za pád vlády Ivety Radičovej.

Podľa neho odchádzajúci poslanci sa domnievajú, že keď sa stanú akceptovateľnejší ako neohybní, otvoria sa im dvere k štandardným pozíciám. „Nemyslím si, že vydobytie štandardných pozícií za cenu popretia seba samého je správna cesta,“ uviedol.

Pre SaS sa rozhodol preto, lebo sa rozhodla v minulom volebnom období ako štyria poslanci OKS nabrať guráž a postavila sa hlúposti a zlu. Napokon hlasovali proti eurovalu. „Prekvapilo ma, že sa pridali. Ak dnes z tohto niekto cúva, pretože to bola hviezdna hodina SaS postaviť sa 16 krajinám v Európe, ak niekto nabral guráž aj za cenu straty ministerských pozícií, povedal som si, že to sú ľudia nášho razenia,“ dodal Osuský.

Odchádzajúci poslanci už informovali predsedu NR SR

Pätica poslancov Národnej rady SR v utorok oznámila predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi, že opustili poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita (SaS). Paška pred plénom oznámil, že všetky kroky, ktoré súvisia s odchodom poslancov, urobí podľa rokovacieho poriadku.

Poslanecký klub SaS mal do utorka 11 členov. Na vznik klubu treba aspoň osem poslancov. Prípadným koncom klubu by SaS prišla o viacero výhod – účasť na grémiách národnej rady, pravidelný finančný príspevok či rokovaciu miestnosť. „Rokovací poriadok parlamentu rieši vznik poslaneckého klubu, na ktorý treba minimálne osem poslancov. Nerieši však jeho zánik. Ak poslanecký klub nemá osem poslancov, podľa môjho názoru nespĺňa podmienku, aby ako klub existoval,“ myslí si podpredsedníčka parlamentu a predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková. Ak by počet poslancov SaS klesol pod číslo osem, podľa Laššákovej by o situácii mali diskutovať vo vedení národnej rady.

Podpredseda poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan pripomenul, že nie všetko rieši zákon alebo rokovací poriadok, v takom prípade prichádzajú na rad zvyklosti. V národnej rade podľa jeho slov existuje precedens v obdobnom prípade, keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS. Hoci ústavnoprávny výbor vtedy prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Ešte v roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Daniel KrajcerJana LaššákováJozef KollárJuraj DrobaJuraj MiškovMartin ChrenPavol AbrhanPavol PaškaPeter OsuskýRichard Sulík
Firmy a inštitúcie SaS Sloboda a Solidarita