Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Juan Manuel Santos
Juan Manuel Santos Foto: SITA/AP

Kolumbijský prezident si prevzal Nobelovu cenu za mier

OSLO 10. decembra (WebNoviny.sk) – Nobelovu cenu za mier 2016 si dnes v Osle prevzal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos (65).

Samotný laureát sa v nórskej metropole nechal počuť, že ocenenie dotované sumou osem miliónov švédskych korún (v prepočte viac ako 824.000 eur) vníma ako „dar z nebies“. S ním spojené finančné prostriedky chce venovať obetiam viac ako polstoročie trvajúcej občianskej vojny vo svojej vlasti.

Podľa Santosa Nobelova cena za mier znamenala povzbudenie nielen pre neho osobne, ale aj pre jeho vyjednávačov a osobitne pre kolumbijský ľud. Prezident zároveň poznamenal, že mier s kolumbijskými povstalcami bol pred niekoľkými rokmi nerealizovateľným snom, a teraz je realitou.

Nórsky Nobelov výbor, ktorý 7. októbra zverejnil meno laureáta tohto prestížneho ocenenia, zdôvodnil tohtoročný výber konštatovaním, že sa najvyšší kolumbijský predstaviteľ zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v jeho krajine, ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnal z domovov takmer šesť miliónov ľudí.

Nobelov výbor zároveň vo vyhlásení uviedol, že ocenenie je potrebné chápať aj ako prejav pocty Kolumbijčanom, ktorí sa napriek veľkým útrapám nevzdali nádejí na spravodlivý mier, a takisto všetkým aktérom mierového procesu. Pocta je v neposlednom rade venovaná množstvu obetí občianskej vojny, podčiarkol Nobelov výbor.

„Prezident Santos inicioval rokovania, ktoré vyvrcholili uzavretím mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a povstalcami z FARC (Revolučných ozbrojených síl Kolumbie), a dôsledne sa snažil posúvať mierový proces vpred. Dobre vedel, že dohoda bola kontroverzná, pomáhal však pri zaistení toho, aby kolumbijskí voliči mohli vyjadriť svoj názor na mierovú dohodu v referende. Výsledok hlasovania ale nebol taký, aký prezident Santos chcel: tesná väčšina z viac ako 13 miliónov Kolumbijčanov, ktorí odovzdali svoje hlasovacie lístky, povedala dohode nie. Tento výsledok vytvoril veľkú neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť Kolumbie. Existuje reálne nebezpečenstvo, že mierový proces bude zastavený a opäť prepukne občianska vojna. Preto je oveľa dôležitejšie, aby obe strany na čele s prezidentom Santosom a vodcom povstalcov z FARC Rodrigom Londoňom naďalej dodržiavali prímerie. Skutočnosť, že väčšina voličov nepodporila dohodu, však nevyhnutne neznamená, že mierový proces je mŕtvy,“ pripomenul Nobelov výbor. Ako je známe, kolumbijský Kongres schválil na sklonku novembra bez ďalšieho referenda nový text dohody.

Nobelova cena za mier

sa udeľuje „osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov“.

Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili kvartetu pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie po jazmínovej revolúcii v roku 2011.

Vo švédskom Štokholme sa každoročne udeľujú Nobelove ceny na základe závetu vedca, vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela.

Nobelova cena za mier sa na rozdiel od ostatných cien udeľuje v nórskom hlavnom meste Oslo. Päťčlennú komisiu, ktorá vyberá kandidátov, vymenúva nórsky parlament. Koná sa tak presne podľa poslednej vôle, ktorú zanechal Alfred Nobel. Dôvod, prečo určil na udeľovanie Nobelovej ceny za mier nórsku komisiu, nie je známy.

Prvé Nobelove ceny boli udelené v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia, 10. decembra 1901.

Poslednú vôľu Alfreda Nobela sprístupnili 13. marca 2015 po prvý raz verejnosti. Dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom Dedičstvo.

Alfred Nobel

sa narodil 21. októbra 1833 a prežil plodný život vedca a vynálezcu. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí sveta. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.

Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť nahonobený majetok pre blaho ľudstva.

K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.

Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelových cien, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V nasledujúcom roku, 10. decembra 1896, Alfred Nobel zomrel v talianskom San Reme.

V testamente poveril švédsku akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry a fyziológie alebo medicíny a za mier.

K téme

V Bergene zrejme našli odcudzenú časť brány z Dachau Nórsky súd neposkytol záruky, že Snowdena nevydajú do USA

Neprehliadnite

Predvolebné prieskumy sa podľa Danka kupujú. Slosiarik to odmieta, ale Baránek tvrdí niečo iné Foto: Pri vážnej nehode na D1 zahynul zamestnanec NDS, auto narazilo do vozíka diaľničnej patroly Konflikt záujmov? Kiskov človek dosadil za hlavného architekta muža, ktorý vlastní architektonickú firmu PSG v šlágri nedalo šancu Realu, Atlético remizovalo s Juventusom a Bayern zdolal Crvenu Zvezdu

Témy

Viac k osobnosti z článku

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X