Prečo chodia nakupovať Slováci do Rakúska? Vraj preto, lebo majú kvalitnejšie potraviny. Prečo u nás chytáme údajných zločincov primárne usvedčených na základe výpovedí kajúcnikov? Odpoveď poskytuje prípad bývalého rakúskeho ministra financií Karl-Heinza Grassera odsúdeného na osem rokov za spreneveru, úplatkárstvo a falšovanie.
V tom čase išlo o mnohomiliónové privatizačné provízie v oblasti stavebníctva. Rakúska polícia a prokuratúra zhromaždili stovky nezávislých svedeckých výpovedí a odposluchov telefonických hovorov. Tiež zdokumentovali detaily bankových účtov a tok korupčných peňazí siahajúcich až do Lichtenštajnska.
Rozsudok sa oprel o množstvo nespochybniteľných dôkazov. V žiadnom prípade nestačili výpovede spochybniteľných kriminálnych osôb snažiacich sa vykúpiť zo svojich hriechov.
Motív klamať
Slovenskí kajúcnici sú v európskom priestore zaujímavým elementom. Disponujú veľmi slušným majetkom, usvedčujú marketingovo atraktívne osoby a snažia sa zotrieť zo seba vinu za cenu častokrát preukázateľne neúmernej výhody.
Na obozretnosť pri výpovediach kajúcnikov preto dlhodobo upozorňuje aj sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Tvrdí, že kajúcnici majú obrovskú motiváciu klamať, nehovoriť celú pravdu, vymýšľať si alebo fabulovať. Častokrát zato dostávajú podmienečné tresty a symbolické majetkové postihy.
V prípade, že naozaj páchali významnú ekonomickú trestnú činnosť, sa takéto obchodovanie s orgánmi činnými v trestnom konaní pre nich mnohonásobne oplatí. Nehovoriac o tom, že sa bez škrupúľ počas vyšetrovania premávajú slobodne po výstavách luxusných áut.
Reálni zločinci
Netreba zabúdať, že spolupracujúci obvinení sú reálne zločinci. Je to kvôli tomu, že sa k istej trestnej činnosti priznali. Otázkou je, ku ktorej… Orgány činné v trestnom konaní by mali preto starostlivo vyhodnotiť mieru ich dôveryhodnosti, podrobne a komplexne skúmať ich aktivity.
Odposluchy, kamerové zábery, fotodokumentácia, výpovede tretích strán potvrdzujúcich protiprávne konanie významne napomáhajú dôkaznej situácii. Podobne, ako tomu bolo v susednom Rakúsku. Absencia takýchto dôkazov nahrádzaná výpoveďami kajúcnikov a s nimi spolupracujúcich osôb významne sťažuje objektívnu rozhodovaciu činnosť súdov.
Mediálne vnímanie pravdy a skutkov, slabé dokazovanie a viaceré procesné pochybenia v snahe za každú cenu nastoliť spravodlivosť dostávajú súčasné súdy do zložitej situácie.
Na detailoch záleží
Výpovede kajúcnikov by si preto orgány činné v trestnom konaní mali veľmi pozorne všímať a viacnásobne si ich overovať. Aj na detailoch totiž záleží.
Podobne tomu je najnovšie pri kauze Mýtnik III súvisiacej s korupciou pri presadzovaní virtuálnej registračnej pokladnice. Podľa bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa Michala Suchobu si mal totiž terajší líder strany Hlas-SD Peter Pellegrini za úspešnosť tohto projektu vypýtať 150 tisíc eur prostredníctvom oligarchu Miroslava Výboha.
Kajúcnici pri opisovaní tohto príbehu sa však mýlia vo viacerých faktoch. Hovoria o mieste korupčnej schôdzky v roku 2014 v bratislavskom hoteli Carlton, v ktorej však podľa stanoviska hotelovej spoločnosti Výbohove firmy sídlia až od roku 2016. Tiež mylne uviedli poschodie, na ktorom údajné schôdzky mali prebehnúť. Sú teda kajúcnici klamári, bájkari, trpia pamäťovými defektami alebo majú selektívnu pamäť?
Odhliadnuc od čisto právneho vnímania sa nedá ubrániť ani dojmu z politického revanšizmu. Trestné právo sa aktuálne, ako nikdy predtým, stalo prostriedkom politického boja a vybavovania si účtov. A evidentne aj účinným. Súvzťažnosť medzi poklesom preferencií novej strany Petra Pellegriniho a rastom jeho mediálneho zaťahovania do údajnej korupcie cez Výboha je badateľná.
Tlačia na ženy?
Orgány činné v trestnom konaní sa pozoruhodne zameriavajú na ženy. Môže to súvisieť aj s tým, že sa javia ako psychologicky labilnejší faktor v trestnom konaní vzhľadom aj na materský pud.
Ako príklad možno uviesť vrcholné predstaviteľky Finančnej správy alebo Slovenského pozemkového fondu. Rozdiel je len v odlišnom prístupe vyšetrovateľov k obvineným ženám v oboch kauzách.
Nátlakové akcie a psychologické finty nesmú nahrádzať legálne a nespochybniteľné dôkazy. Tendenčné, manipulatívne a niekedy až neoverené výpovede kajúcnikov môžu zmariť úprimnú snahu objektívne dokázať vinu, podkopať nestrannosť a vniesť politikum do nezávislého rozhodovania súdov.
Nastoľovanie spravodlivosti sa musí totiž niesť prísne v medziach zákona a právneho štátu bez ohľadu na apetít bývalých politikov odetých dnes do talára.