Komunálne voľby by mohli potiahnuť slabšie župné voľby, myslí si politológ Marušiak

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VOĽBY: Vysypanie volebných urien s hlasovacími lístkami počas volieb do Národnej rady SR 2020. Trnava, Vysypanie volebných urien
Foto: ilustračné, SITA/Ivan Kopčáni

Vyššia voličská účasť by sa mohla dosiahnuť v spojených župných a komunálnych voľbách. Práve voľby v obciach a mestách, kde chodí viac ľud k volebným urnám, by mohli potiahnuť aj župné voľby.

Pre agentúru SITA to povedal politológ Juraj Marušiak. Zlúčené voľby by sa mali uskutočniť tento rok v jeseni, pravdepodobne koncom októbra.

Spojenie volieb

O spojení volieb sa rozhodlo v roku 2017, teda v minulom volebnom období. Základnou motiváciou bola vyššia účasť v župných voľbách. Zároveň sa zaviedla jednokolová voľba županov.

V druhom kole voľby županov totiž chodilo voliť málo ľudí. V roku 2013 sa prvého kola župných volieb zúčastnilo 20,1 percenta voličov. V druhom kole ich prišlo ešte menej, niečo cez 17 percent.

Komunálne voľby pútajú väčší záujem. V roku 2014 prišlo voliť starostov a obecných poslancov 48,3 percenta občanov. V roku 2018 sa zúčastnilo komunálnych volieb 48,67 percenta voličov.

Prekrývanie kampane

To, či sa ľudia vo zvýšenej miere zúčastnia hlasovania, sa ukáže podľa politológa Marušiaka až po samotných voľbách. Otázkou je, či sa nebudú prekrývať kampane v jednotlivých typoch volieb a či sa ich zúčastní aj viac ľudí.

Napríklad v Bratislave bude volič rozhodovať o voľbe primátora, mestských poslancov, starostu a poslancov mestskej časti a o županovi a župných poslancoch.

Nikto nemôže skontrolovať voliča, či vyplnil a odovzdal všetky hlasovacie lístky. Je pravda, že miestne voľby majú vyššiu účasť a lokálna moc je viac pod dohľadom voličov. Osobitne je to v menších obciach a mestách, menej možno vo veľkých mestách, kde sú aj miestni politici často anonymnejší,“ priblížil Marušiak. Podľa neho v dôsledku fiskálnej decentralizácie sa venuje väčšia pozornosť župám a lokálnej politike.

Riziko chaosu

Politológ však považuje za riziko, že voliči môžu mať chaos v kompetenciách obcí a žúp. „Je jasné, že kompetencie žúp sú pomerne málo známe bežnej verejnosti,“ poznamenal.

Upozornil, že sa udiali niektoré udalosti, kedy sa župy viac dostali do povedomia širšej verejnosti. Ako príklad spomenul výpadky autobusovej dopravy v Bratislavskom kraji.

Ľudia z mimobratislavských obcí a miest tak lepšie poznajú rozdiel medzi župou a miestnym zastupiteľstvom,“ mienil Marušiak. Zriadenie veľkokapacitných očkovacích centier počas pandémie bolo zase krokom, kedy sa podľa politológa župy priblížili k občanom.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Juraj Marušiak