BRATISLAVA 13. novembra (WebNoviny.sk) – Téma strategickej komunikácie EÚ a podpis notifikácie o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) dominovali zasadnutiu Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, najskôr na úrovni ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ a neskôr v rozšírenom formáte aj s ministrami obrany.
Informoval o tom tlačový odbor rezortu diplomacie a hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková. Účasť Slovenska na PESCO pre nás znamená príležitosť posilniť naše obranné spôsobilosti využiteľné či už pre národné účely, alebo pri plnení našich medzinárodných záväzkov. Zároveň znamená intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných členských štátov EÚ.
Efektívne využitie modernizácie
Minister obrany Peter Gajdoš a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok sa na tom zhodli pred podpisom notifikácie. Tú podpísalo 23 krajín. PESCO je zároveň podľa Korčoka dôkazom, že niektoré štáty sa budú v Únii integrovať rýchlejšie. Pod notifikáciu k PESCO sa podpísalo 23 krajín. Chýba podpis odchádzajúcej Veľkej Británie a z ostatných členov EÚ Dánska, Írska, Malty a Portugalska.
Slovenské ozbrojené sily čakajú mnohé modernizačné projekty a PESCO vytvára priestor na to, aby sily na modernizáciu boli využité ešte efektívnejšie, domnieva sa Gajdoš. Posilnená obranná spolupráca by mohla byť výhodná hlavne v oblasti spoločného výskumu, vývoja či spoločnom obstarávaní vojenskej techniky. PESCO tiež ponúka možnosti pre väčšie zapojenie obranného priemyslu SR do medzinárodných projektov. Ako prvý by SR chcela cez PESCO rozvíjať projekt tzv. nepriamej palebnej podpory, ktorý ostatným partnerom predstavia ešte tento týždeň na expertnom seminári v Bruseli. „Má jasné kontúry, preto pevne veríme, že si u nich nájde značnú podporu,“ uviedol šéf rezortu obrany. Podľa jeho slov by mohol čerpať aj prostriedky z novovytvoreného Európskeho obranného fondu, čím by sa do veľkej miery znížila jeho finančná náročnosť.
Podnetná diskusia
Na zasadnutí sa ministri zahraničných vecí nevenovali len obrannej spolupráci, ale aj strategickej komunikácii. Korčok túto diskusiu zhodnotil ako podnetnú, osobitne v časti, kde sa ministri venovali možnostiam posilnenia existujúcich kapacít a dlhodobého financovania boja proti šíreniu propagandy. „Zdieľam pocit naliehavosti témy, pretože propaganda a dezinformačné kampane ohrozujú EÚ a podkopávajú hodnoty, na ktorých je postavená. Naša reakcia na úrovni EÚ musí byť adekvátna. Zároveň však musíme byť aktívni aj vo svojich vlastných krajinách, efektívne komunikovať s našimi občanmi a budovať odolnosť proti šíreniu dezinformácií,“ uviedol Korčok.
Ministri tiež zhodnotili stav príprav 5. summitu EÚ-Afrika, ktorý sa uskutoční koncom novembra v Abidžane v Pobreží slonoviny. „Na Afriku sa pozeráme optikou dlhodobých investícií. Ich osobitným prijímateľom by mala byť predovšetkým mladá generácia s dôrazom na podporu vzdelávania a zamestnávania,“ myslí si štátny tajomník. Ústrednou témou summitu v Abidžane bude najmä mládež a plné využívanie jej potenciálu; podujatie bude tiež zamerané na otázky bezpečnosti, verejnej správy, vzdelávania, migrácie, investícií, tvorby pracovných miest a udržateľného rozvoja.