Kotlebove hlasy sa nestratia, ak ho uväznia, hovorí Baránek

Marian Kotleba, Milan Mazurek
Zľava: Predseda ĽSNS Marian Kotleba a poslanec ĽSNS Milan Mazurek. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.

Pri dobrom politickom marketingu môže strana Kotlebovci  – Ľudová strana naše Slovensko  (ĽSNS) z prípadného uväznenia jej predsedu Mariana Kotlebu vyťažiť a nemusí to byť sám osebe dôvod, aby sa v ďalších voľbách do parlamentu znovu nedostala. Pre portál Webnoviny.sk to povedal politický analytik Ján Baránek.

Kotlebu za kauzu verejného rozdávania šekov s extrémistickou symbolikou v hodnote 1 488 eur Špecializovaný trestný súd tento týždeň odsúdil na štyri roky a štyri mesiace väzenia. Rozsudok nie je právoplatný a mal by o ňom ešte rozhodovať Najvyšší súd SR.

V histórii sa ukázalo, že takéto zásahy môžu strane skôr pomôcť. Nevyvodzoval by som z toho fatálny záver,“ komentoval Baránek otázku, aké dôsledky by mohlo mať odsúdenie Kotlebu na ďalšie pôsobenie strany vo vrcholovej politike.

Vo februárových voľbách ĽSNS získala takmer 230-tisíc hlasov. Kotlebu mal 170-tisíc preferenčných hlasov, teda takmer tri štvrtiny všetkých platných hlasov strany.

Podľa analytika hlasy, ktoré na seba Kotleba viaže, sa nestratia a aj keby musel odísť z parlamentu, prejavia sa v preferenciách strany. „Je tam jasné previazanie strany na Kotlebu, ktorý je jej zakladateľom. Ak dobre odkomunikujú syndróm ublíženého, strane to môže pomôcť,“ mienil Baránek.

Predsedom spoza mreží?

Nevedno, či by Kotleba riadil ĽSNS spoza mreží. Podľa právnika Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zákon o politických stranách sa nezmieňuje o tom, či môže byť občan vo výkone trestu odňatia slobody na čele strany. Ako uviedol Bujňák pre Webnoviny.sk, zákon to ponecháva na samotné politické strany, aby si to prípadne upravili vo svojich stanovách.

Analytik Baránek si myslí, že Kotlebu by zrejme na poste predsedu nahradil niekto iný z praktických dôvodov. Predseda je štatutárom strany a okrem iného podpisuje viaceré dokumenty. „Nepredpokladám, že by sa ho vzdali a verejne sa od neho dištancovali. Možno by bol čestným predsedom,“ poznamenal Baránek.

Právoplatný rozsudok by znamenal, že Kotleba príde o poslanecký mandát. Jeho miesto by zaujal náhradník z ĽSNS. V ponovembrovej histórii SR sa len raz stalo niečo také. V roku 2019 Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil poslanca Milana Mazureka (ĽSNS) za rasistické reči o Rómoch. Udelil mu trest 10-tisíc eur.

Mazurek sa po odsúdení z parlamentu nevytratil. Vrátil sa ako poslanecký asistent. Keďže peňažný trest zaplatil, mohol tento rok v parlamentných voľbách znovu kandidovať. Do parlamentu sa prekrúžkoval z posledného 150. miesta.

V prípade, že by Kotleba bol právoplatne odsúdený na štyri roky a štyri mesiace, kedy by sa mohol znovu uchádzať o poslanecké kreslo? Právnik Bujňák povedal, že časové obmedzenie by bolo v tomto prípade dlhšie. Podľa neho prekážkou práva byť volený je nielen výkon trestu odňatia slobody, ale aj právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

Súd by mohol zahladiť odsúdenie, ak by odsúdený viedol po výkone trestu riadny život nepretržite po dobu najmenej päť rokov. Pokiaľ odsúdený preukáže po výkone trestu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím tejto doby. Teoreticky je ale možné, že prekážka by odpadla po viac než deviatich rokoch,“ vysvetlil právnik.

Vincent bujnak.jpg
Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Foto: archív Vincent Bujňák

Právoplatný rozsudok ako kľúčový argument

Právoplatný rozsudok nad predsedom ĽSNS Kotlebom by otvoril tiež otázku, či by mal generálny prokurátor podať návrh na rozpustenie strany. Podľa Bujňáka by sa takáto možnosť posilnila. Poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva. Z nej podľa právnika vyplýva, že prejavy predsedu a podpredsedov politickej strany sa jej pričítavajú ako celku vždy, zatiaľ čo prejavy ostatných predstaviteľov a členov iba vtedy, ak sa od nich strana nedištancuje.

Pokiaľ by došlo k právoplatnému odsúdeniu Najvyšším súdom SR, mohol by to byť z hľadiska návrhu na rozpustenie jeden z kľúčových argumentov generálneho prokurátora,“ povedal Bujňák.

Doplnil, že by to však muselo byť spojené ešte s tým, že právoplatné odsúdenie by nebolo zrušené ústavným súdom na podklade ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti ale Bujňák zdôraznil, že súčasná právna úprava je taká, že poslanci rozpustenej strany, pri ktorých nebude existovať právoplatné nezahladené odsúdenie za úmyselný trestný čin, budú môcť kandidovať na kandidátnej listine inej politickej strany. V prípade zvolenia sa môžu ujať poslaneckého mandátu.

Záloha pre ľudí z ĽSNS je dávno prichystaná

Otázkou je, čo by mohlo mať väčší dopad na stranu a jej ľudí. Či jej možné rozpustenie alebo prípadné odsúdenie Kotlebu. Podľa Baránka by „určite väčšie problémy“ spôsobilo rozpustenie strany. Analytik si myslí, že by to mohlo vyvolať hnev jej voličov a možno aj prívržencov, ktorí by Kotlebu v prvom kole nevolili.

Baránek hovorí, že stúpenci ĽSNS by našli cestu ako sa opätovne politicky združiť a využiť toto ústavné právo. „Aj negatívna reklama je reklama a pre časť obyvateľov vôbec nie je negatívna. Rozhodnutie rozpustiť stranu by mohlo dokonca časť spoločnosti radikalizovať,“ zhodnotil analytik.

Rozpustiť ĽSNS navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár ešte v máji 2017. Vlani na jar Najvyšší súd SR žalobu šéfa prokuratúry zamietol. ĽSNS mohla ďalej fungovať. Kotlebovci mali pripravený aj záložný scenár, ak by ich súd rozpustil. Poslanec parlamentu za ĽSNS Martin Beluský totiž šéfuje strane, ktorá sa od júna 2017 volá Ľudová strana Pevnosť Slovensko.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BaránekMarian KotlebaMilan MazurekVincent Bujňák
Firmy a inštitúcie ESĽP Európsky súd pre ľudské právaĽSNSNS Najvyšší súd SRŠpecializovaný trestný súd