Krajiny Únie ročne vyhodia desiatky miliónov ton potravín

Odpadky,smeti
Foto: SITA/Diana Černáková

BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – V krajinách Európskej únie sa ročne vyhodí až 89 miliónov ton potravín, viac ako 40-percentný podiel na vzniku potravinového odpadu majú pritom domácnosti. Odhady hovoria, že ak sa nič zásadné nezmení, v roku 2020 sa plytvanie zvýši až na približne 126 miliónov ton. Naproti tomu štatistiky ukazujú, že až 79 miliónov občanov EÚ žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov je závislých na potravinovej pomoci.

Celosvetové údaje sú ešte hrozivejšie, podľa nich sa premrhá až miliarda ton potravín ročne. Údaje o plytvaní mal Európsky parlament k dispozícii pred dvoma rokmi.

Slovensko presnejšími štatistikami o potravinovom odpade nedisponuje. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) však odhaduje, že plytvanie potravinami sa u nás pohybuje do hranice 20 percent. Podotýka, že na presnejšiu kvantifikáciu chýbajú objektívne údaje.

„Bez ohľadu na to nemožno nad plytvaním potravinami zatvárať oči ani v našej krajine, ba naopak, je potrebné systematicky pracovať so spotrebiteľom i s ďalšími článkami potravinového reťazca,“ uviedol predseda SPPK Milan Semančík.

Hlavnou príčinou je aj nadmerná produkcia

Hlavné príčiny plytvania potravinami v prípade domácností vidí komora v nesprávnom plánovaní nákupov, zmätku v označení dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, a tiež v neznalosti o ďalšom využití zvyškov z potravín.

V oblasti cateringových služieb sú podľa SPPK problémom veľkosti porcií a neschopnosť odhadnúť počet klientov. V maloobchodných sieťach to má byť napríklad neefektívny manažment zásob. V poľnohospodárstve a potravinárstve je zase príčinou nadmerná produkcia.

SPPK vidí cestu ako znížiť mrhanie potravinami v osvete, ktorá by sa mala začínať už na školách. Prínosom podľa Semančíka môže byť aj ostatná novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudne účinnosť od budúceho roka. Legislatíva umožní obchodu zahrnúť do daňových výdavkov potraviny, ktoré darovali na charitu.

Predaj produktov po dátume splatnosti bol zamietnutý

Pozitívom by podľa SPPK bolo aj častejšie používanie obalov potravinových výrobkov predlžujúcich ich životnosť či zavádzanie rôznych veľkostí balení, tak aby si ľudia mohli kúpiť množstvo, ktoré sú schopní aj reálne spotrebovať. Komora sa domáha aj úpravy pravidiel verejného obstarávania tak, aby hlavným kritériom pre prevádzkovateľov stravovacích zariadení nebola len cena, a to na úkor kvalitnej domácej produkcie.

Komora podotýka, že Európsky parlament požaduje prijať aj sériu opatrení, medzi ktorými by mala byť aj väčšia informovanosť spotrebiteľov o význame pojmov ako minimálna trvanlivosť, či spotrebujte do …, ako aj zlacnenie výrobkov s blížiacim sa koncom dátumu spotreby. S iniciatívou, ktorá chce znížiť plytvanie potravinami na Slovensku tým, že sa umožní predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, však komora nesúhlasí.

„Z pohľadu spotrebiteľa by to bol pomerne riskantný krok, preto my sme ho zatiaľ nepodporili. Toto opatrenie by umožnilo ešte vo väčšom rozsahu do krajiny navážať takýto tovar, čo by skomplikovalo predovšetkým činnosť potravinového dozoru a zvýšilo by zdravotné riziká pre spotrebiteľov,“ povedal predseda SPPK, s tým, že Slovensko má už v súčasnosti problém s dovážaním veľkého množstva potravín nízkej kvality.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Milan Semančík
Firmy a inštitúcie Európsky parlamentSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora