BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – Už dnes začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst kresťania byzantského obradu, gréckokatolíci i pravoslávni. Tento rok pôst začínajú spolu všetci veriaci byzantského obradu na celom svete nezávisle od toho, či sa pridržiavajú juliánskeho alebo gregoriánskeho kalendára. Spoločné bude aj slávenie Paschy (Veľkej noci). Pre katolíkov a ďalších kresťanov začína pôst až 17. februára na popolcovú stredu.
Veľký pôst sa v byzantskom obrade (i v iných východných obradoch) začína v pondelok a trvá až do piatku pred Lazárovou sobotou. Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. V latinskom obrade sa do obdobia pôstu nedele nepočítajú, preto sa tu Veľký pôst začína až v stredu tzv. Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka. Pred začiatkom Veľkého pôstu má byzantský obrad päť prípravných nedieľ, ktoré osvetľujú jeho zmysel. Cieľom tohto času je príprava na oslavu vzkriesenia – najväčší kresťanský sviatok.
Pôst je obdobím, keď sa majú veriaci usilovať o obrátenie, zmenu svojho života, zmenu postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym. Je tiež obdobím vnútorného stíšenia, kedy sú Cirkvou vyzývaní k vnútornému stíšeniu a pôstu od hluku tohto sveta. Bohoslužby okrem osobitných veľkopôstnych melódií charakterizujú rôzne kajúce prvky – najmä hlboké poklony. V stredy a piatky sa slúžia liturgie vopred posvätených darov – ide o bohoslužbu bez anafory, ktorá je vlastne spojením večierne spojená s rozdávaním eucharistie. Táto bohoslužba sa slúži len vo Veľkom štyridsaťdňovom pôste.
Počas Svätej štyridsiatnice sa gréckokatolíci a pravoslávni osobitne modlia aj za mŕtvych – druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu sú označované ako zádušné soboty. Intenzívne rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je v byzantskom obrade vyhradené až na Veľký týždeň.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
SITA