BRATISLAVA 18. februára (WebNoviny.sk) – Výstavbu križovatky Triblavina na úseku diaľnice D1 Bratislava – Senec možno podľa strany Sieť označiť za čiernu stavbu pre chystané opatrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (NDS). Pôvodne plánované obojstranné kolektory, ktoré mali na uvedenom úseku napojiť susedné obce na D1, sa už nemajú stavať a diaľnica má byť rozšírená namiesto šiestich až na osem pruhov.
Ako Sieť vo štvrtok upozornila, pripravované zmeny na stavbe nie sú v súlade so schváleným stavebným povolením vydaným ministerstvom dopravy 14. januára 2013, ani s územným rozhodnutím a územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Konanie o zmene podľa strany nebolo ukončené pre odvolanie a nie je dokončené ani odvolacie konanie o vplyve na životné prostredie. Posúdenie vplyvov je len na pôvodný projekt rozšírenia D1 z Bratislavy po Trnavu z roku 2010.
„D1 je kľúčovou bránou do Bratislavy, cez ktorú prejde približne 70 % všetkých prichádzajúcich vozidiel. Z tohto dôvodu je úplne dôležité, aby prietok týchto vozidiel bol plynulý a bez prekážok. Procesné kroky, ktoré vykonávajú ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, vedú k tomu, že tomu v budúcnosti nemusí byť takto,“ povedal na brífingu ekonomický expert Siete Róbert Auxt. Tieto opatrenia sa podľa neho dajú klasifikovať ako čierna stavba. „Navrhujeme, aby Slovenská stavebná inšpekcia vykonala stavebný dohľad nad touto stavbou,“ uviedol. Auxt poznamenal, že v prípade výstavby križovatky v obmedzenom rozsahu sa v budúcnosti zhorší dopravná situácia vzhľadom na plánované logistické parky a developerské projekty pri D1.
Sieť žiada ukončenie protiprávneho stavu
Stavebné práce v križovatke Triblavina sú podľa NDS realizované v súlade s právoplatným stavebným povolením. „NDS navrhla zmenu technického riešenia na tejto stavbe tak, že nerozširuje územie pre diaľnicu nad rámec vydaného územného rozhodnutia. Zmena technického riešenia teda nemôže byť v rozpore s územným rozhodnutím, keďže nové technické riešenie nezaberá územie nad rámec tohto rozhodnutia,“ zareagovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková. Rovnaký postup uplatňujú aj na všetkých ostatných stavbách. „Navrhované technické riešenie súvisí so zefektívnením predmetnej stavby, ako aj nadväzujúcich úsekov medzi Bratislavou a Sencom v rámci skapacitnenia D1, teda s úsporou finančných prostriedkov. Toto vyplynulo aj z požiadavky Európskej komisie na prehodnotenie riešenia skapacitnenia D1, ako aj so zosúladením s priľahlou križovatkou D1/D4 Ivanka, sever,“ uviedla Žgravčáková.
Sieť žiada ukončenie protiprávneho stavu a rozšírenie diaľnice podľa pôvodného plánu s kolektormi. Obce a mestá v okolí Bratislavy by sa inak nedočkali napojenia na diaľnicu. „Ministerstvo plánuje vypustiť súvislý pás kolektorov a zrušiť kľúčové križovatky, ktoré sú v súlade s územným plánom kraj,“ povedal oblastný predseda Siete pre Bratislavu a okolie Andrej Kopták. „Keď sa toto stane, bude výrazný problém s dopravnými špičkami a pri vjazde do Bratislavy,“ dodal.
Okresný predseda Siete v treťom obvode Bratislavy a starosta mestskej časti Vajnory Ján Mrva uviedol, že zmena križovatky Triblavina bude mať dopad minimálne na stotisíc obyvateľov rýchlo sa rozvíjajúceho regiónu medzi Bratislavou, Pezinkom, Sencom a Trnavou. „Všetky obce mali byť ponapájané na zberače, to sú tie súbežné kolektory, a tým malo dôjsť k odľahčeniu ciest prvej a tretej triedy. Stavať sa bude len diaľničná križovatka Triblavina, nie v rozsahu a nie podľa stavebného povolenia. Bude sa stavať len pre lokalitu medzi Chorvátskym Grobom a Bernolákovom,“ uviedol Mrva. V Bernolákove má do roku 2020 podľa územného plánu pribudnúť 68-tisíc obyvateľov a v Čiernej Vode, časti Chorvátskeho Grobu, 40-tisíc. Križovatka Triblavina bez napojenia na okolité obce podľa neho nespĺňa pôvodný zámer. Bernolákovo koncom minulého roka iniciovalo petíciu proti zmenám v projekte križovatky a pridali sa k nej v Chorvátskom Grobe a Ivanke pri Dunaji.
Deklarujú ukončenie výstavby do konca apríla 2017
„Čo sa týka dotknutých obcí, navrhované riešenie nijako nemení okružné križovatky na tejto stavbe ani ich kapacity a teda nemení spôsob napojenia priľahlých obcí novými cestami,“ priblížila Žgravčáková. K vybudovaniu týchto ciest sa zaviazal Bratislavský kraj v zmluve o spolupráci s ministerstvom dopravy a NDS 16. januára 2012. „Napojenie priľahlých území je v zmysle zmluvy záväzkom Bratislavského samosprávneho kraja. V prípade, ak by sa tento záväzok nemal naplniť, bola by NDS nútená prehodnotiť výstavbu samotnej križovatky a realizovať len skapacitnenie D1 v danom úseku,“ spresnila hovorkyňa NDS.
Výstavbu križovatky Triblavina realizuje spoločnosť Porr, s. r. o. na základe zmluvy s NDS z apríla 2015. Zmluvná cena dosahuje 19,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (23,7 mil. eur vrátane dane). Stavba križovatky by mala byť dokončená v apríli 2017. „Stavebné práce na úseku D1 Triblavina, križovatka prebiehajú v súlade s harmonogramom. Zhotoviteľ úseku deklaruje ukončenie výstavby v termíne do konca apríla 2017,“ dodala Žgravčáková.
V blízkosti križovatky na D1 má byť postavený Logistic Park Triblavina. Mimovládny aktivista a poslanec v mestskej časti Bratislava Rača Michal Drotován na blogu upozornil, že za uvedeným projektom je firma I.P.S. Invest, ktorá je registrovaná na Cypre a nie je známe, kto za ňou stojí. V súčasnosti podľa neho bolo vydané stavebné povolenie na súkromnú komunikáciu k logistickému parku LOC Bernolákovo. Vo vlastníckej štruktúre investora projektu, firmy Šakoň, s.r.o., sú podľa Drotována Iuris Invest, s.r.o. a Iuris Group, a.s. Za všetkými troma firmami podľa aktivistu stoja Pavel Bagin, Ľubica Benčúrová a Adriana Benková. „Teda známa trojka z kauzy výkupu pozemkov pod rodinné domy KIA v lokalite Čierna Voda. V Rači sú tieto mená známe z kauzy divného predaja teplárne,“ uviedol Drotován.