Kurzarbeit je pre automobilový priemysel trvalé riešenie, ale problémom sú vyššie platy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
PSA Peugeot Citroën, automobilka, práca
Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran

Pomoc pre veľké podniky predstavená vládou je podľa Zväzu automobilového priemyslu SR krok správnym smerom, no tento krok je „prikrátky“. Spokojní nie sú najmä s určením stopu vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku.

Ako pre agentúru SITA uviedol generálny sekretár zväzu Ján Pribula, vzhľadom na charakter práce v automobilovom sektore (zmennosť, nepretržité prevádzky, požiadavky na kvalifikáciu) sú tu platy vyššie ako je priemerný plat v slovenskom hospodárstve.

Každý by dostal rovnaké podmienky

Na základe údajov zo Štatistického úradu SR sa priemerný hrubý mesačný plat v automobilovom sektore blížil k hranici 1 500 eur.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

„Z tohto dôvodu by sme privítali zvýšenie hranice aspoň na úroveň priemerného platu v automobilovom priemysle 1 500 eur, aj keď systémové riešenie by bolo úplné zrušenie stropu. Takéto systémové riešenie by pokrylo celý priemysel, je jednoduché a nediskriminačné, pričom každý by dostal rovnaké podmienky,“ navrhuje zväz. Takýto nástroj by nemal byť podľa Pribulu obmedzený časom. „Kurzarbeit požadujeme ako trvalé riešenie pre celý priemysel,“ povedal.

Automobilový segment na Slovensku zamestnáva v celom reťazci dodávateľov a finalistov viac ako 175 000 pracovníkov. Či v ňom predstavené opatrenia dokážu zabrániť prepúšťaniu je otázne, podľa Pribulu však stratu pracovných miest nemožno vylúčiť.

„Výklad uplatňovania opatrení stále neexistuje, čo zneisťuje zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a ich pracovné miesta. Viaceré spoločnosti už informovali o hromadnom prepúšťaní, respektíve tento krok veľmi reálne zvažujú,“ upozornil.

Ekonomickú krízu vyhlásením vlády nezlikvidujeme

Riešením je podľa zväzu zavedenie kurzabeitu po vzore ostatných krajín Európy. Pribula pripomína, že Európska komisia vyčlenila v rámci programu SURE na tento účel 100 mld. eur a tento systém a prostriedky by sme mali v plnej miere využiť.

„Prepúšťania hrozia zvlášť po ukončení výnimočnej situácie, kedy opatrenia prijaté vládou prestanú platiť. No ekonomickú krízu vyhlásením vlády nezlikvidujeme. Priemysel bude potrebovať pomoc ešte dlho po tom, ako výnimočná situácia pominie. Sme závislý na fungovaní celého reťazca, ktorý je globálny. Nikto teraz nevie, ako dlho bude celý systém nabiehať. To bude kľúčová skúška pre ekonomiku,“ skonštatoval.

Zväzu aktuálne chýba najmä dialóg s vládou. „V rámci doterajších stretnutí sme informovali, vysvetľovali. No výsledok je taký, že bez konzultácií s odborníkmi z praxe sú predstavované také opatrenia, ktoré sú komplikované na zavedenie aj kontrolu a hlavne nie sú systémové,“ myslí si Pribula.

Výsledkom sú podľa neho chýbajúce usmernenia na ich implementáciu. „Stále strácame čas a preto voláme po jednoduchých systémových a dlhodobých riešeniach, ktoré by vniesli stabilitu medzi našich zamestnávateľov, ale aj zamestnancov, o ktorých sa predovšetkým jedná,“ poukázal.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Pribula