Kvalita demokracie sa od nástupu vlády podľa IVO nezmenila

Vlajka
Foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 13. júla (WEBNOVINY) – Úroveň demokracie v druhom štvrťroku 2012 zostala aj po zmene vlády Ivety Radičovej za vládu Roberta Fica na rovnakej úrovni ako v prvom štvrťroku tohto roka.

Konštatuje to Inštitút pre verejné otázky (IVO) v pravidelnom hodnotení kvality demokracie IVO Barometer. Obidva kvartály ohodnotili celkovou známkou 2,8.

„Táto vláda sa ujala moci spôsobom, ktorý je v súlade so zákonnými ustanoveniami,“ povedal na tlačovej konferencii Grigorij Mesežnikov z IVO.

Zhoršenie ratingu

Burzy
Foto: SITA/AP Foto: Ilustračné, SITA/AP

V oblastiach ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv a nezávislých médií a médií verejnej služby sa však prejavili viaceré negatívne tendencie. Ak budú pretrvávať, v nasledujúcom období sa to môže premietnuť do zhoršenia ratingu.

Jednotlivé inštitúcie ústavného systému podľa Mesežnikova preukazovali dostatočnú mieru flexibility, funkčnosti a efektivity.

Politické problémy však pretrvávali na Generálnej prokuratúre SR, v Súdnej rade SR a na niektorých súdoch.

IVO negatívne hodnotí pokusy ovplyvňovať rozhodovanie pri voľbe nových členov Súdnej rady. „Predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady sa snažil prostredníctvom zverejnenia svojich favorizovaných kandidátov ovplyvniť tieto voľby, a tým porušil zásadu vlastnej nestrannosti,“ poznamenal Mesežnikov.

Problém generálneho prokurátora

Kvalita demokracie
Foto: SITA/Michal Burza

Bezprecedentným prípadom v slovenskej demokracii je vyše roka neobsadený post generálneho prokurátora, na ktorý bol zvolený Jozef Čentéš. Otázniky vyvolali niektoré personálne nominácie a ich možný konflikt záujmov.

Mesežnikov v tejto súvislosti poukazuje na dve zvláštnosti. GP SR dnes vyšetruje zákonnosť voľby generálneho prokurátora, pričom v jej zložkách pôsobia kandidáti na post v tejto voľbe.

Zároveň prokuratúra vyšetruje kauzu, v ktorej je aktérom osoba poverená riadením GP SR.

Nevýrazné zviditeľnenie v legislatíve

Premiér Fico
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

V oblasti legislatívy sa zatiaľ nová vláda nestihla výrazne zviditeľniť. Parlament za dva a pol mesiaca schválil len štyri právne normy, z toho dve sa týkali trvalého eurovalu.

Pozitívom je podľa Mesežnikova fakt, že vládny Smer-SD odmietol len 14 opozičných návrhov a do druhého čítania posunul 13.

Rozhodujúce však bude, či za ne vládna strana zahlasuje aj v druhom čítaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokrivkávala kvalita predložených noviel, a to zo strany Smeru aj opozície.

Ako príklad uvádza pokus OĽaNO o zrušenie minimálnej 50-percentnej hranice platnosti referenda – hnutie chcelo zmeniť Ústavu SR jednovetovou novelou.

Pri ochrane a dodržiavaní ľudských a menšinových práv IVO kritizuje novelu kompetenčného zákona, ktorá triešti ľudskoprávnu a menšinovú agendu medzi viaceré inštitúcie. Vláda ju schválila bez predchádzajúcej diskusie. Čiernym bodom je aj zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva.

Vytvorená pozícia splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ani svojím záberom, ani úpravou právomocí nie je adekvátnou náhradou za zrušenú funkciu člena vlády,“ konštatoval Mesežnikov.

RTVS a odvolanie Zemkovej

Stv
Foto: SITA/Michal Svítok

Oblasť nezávislosti médií a médií verejnej služby poznačili podľa Mesežnikova snahy o posilnenie politického vplyvu vo verejnoprávnej RTVS. Problematicky vníma odvolávanie generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej.

Na jednej strane priznáva, že ide o paralelu s podobným politickým postupom predošlej vlády, na druhej strane si kladie vecnú otázku, či je dnes RTVS v lepšej alebo horšej kondícii ako pred nástupom Zemkovej.

V pozadí stáli politické motívy, a to nie je dobré pre naplnenie funkcie médií verejnej služby aj pre celkovú atmosféru,“ uviedol Mesežnikov.

Viaceré pozitívne trendy

Martin Bútora z IVO vidí viacero pozitívnych trendov v oblasti občianskej spoločnosti a tretieho sektora. Nová vláda podľa neho urobila niekoľko ústretových krokov. Prejavila napríklad vôľu obnoviť štatút splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti v takej podobe, ako fungoval v rokoch 1999 až 2011.

„V konečnom dôsledku bude veľa závisieť od toho, či sa vytýčené úlohy splnomocnenca i princípy otvoreného vládnutia budú skutočne napĺňať, alebo či ostanú iba formálnymi deklaráciami,“ poznamenal Bútora. Pripomína aj kritiku 68 občianskych organizácií, ktoré sa koncom mája ohradili voči novele kompetenčného zákona. Diskusia parlamente však nenaznačuje, že legislatívu napriek kritike poslanci napokon neschvália.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Grigorij MesežnikovJozef ČentéšMartin Bútora
Firmy a inštitúcie IVO Inštitút pre verejné otázky