Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok oficiálne uznal približne 2-tisíc kilometrov štvorcových za domorodé územia, z ktorých väčšina sa nachádza v Amazónii.
Učinil tak v rámci kroku, ktorý sa snaží chrániť obrovský dažďový prales pred nekontrolovaným využívaním. To zažilo veľký rozmach predovšetkým v období, keď bol pri moci predchádzajúci prezident Jair Bolsonaro.
Štrnásť nových území
V januári sa Lulova administratíva zaviazala vytvoriť 14 nových území v krátkodobom horizonte.
Lavrov v Brazílii poďakoval za „výborné pochopenie“ situácie na Ukrajine a tvrdí, že Rusko chce ukončiť konflikt čo najskôr
Lulov krok bol čiastočným splnením sľubov voči priaznivcom z radov pôvodných obyvateľov a ekologicky zmýšľajúcim voličom, ktorí ho minulý rok podporili v prezidentských voľbách.
Domorodci môžu využívať pôdu
Pôda zostáva pod jurisdikciou federálnej vlády, no označenie domorodých území dáva domorodým obyvateľom právo využívať ju tradičným spôsobom.
Budú zakázané ťažobné činnosti, pričom komerčné poľnohospodárstvo a ťažba dreva si budú podliehať osobitným povoleniam „Nepôvodní“ obyvatelia budú mať zakázané zapájať sa do akejkoľvek hospodárskej činnosti na domorodých územiach.
Amazonský dažďový prales, ktorý pokrýva plochu dvakrát väčšiu ako India, obsahuje obrovské množstvo uhlíka a je kľúčovým nárazníkom proti klimatickým zmenám.
Štúdie ukázali, že lesy kontrolované pôvodnými obyvateľmi sú najzachovalejšie v brazílskej Amazónii.
Odlesňovanie počas Bolsonarovho funkčného obdobia však stúplo na 15-ročné maximum, pričom ničenie z veľkej časti spôsobili nelegálni baníci a zlodeji pôdy.
Ničenie vo východnej Amazónii bolo také rozsiahle, že sa táto oblasť stala skôr producentom uhlíka a nie jeho zachytávačom.