Ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia, že vyučujete na univerzite Facebook?
Neberú ma vážne. Študentom hovorím, keď prídu na kurz, aby radšej rodičom neprezrádzali, že študujú na univerzite Facebook, otcovia by ich mohli prestať finančne podporovať! Ale myslím, že je veľmi dôležité vedieť čo najviac o tom, ako sociálne médiá fungujú.
Je vplyv sociálnych médií na náš život naozaj taký významný, alebo sa preceňuje?
Myslím, že sa skôr stále podceňuje! Moja teória je, že dnes sme akoby zase v roku 1996, kedy začínal e-mail. A keď si predstavíte, čo všetko prišlo potom! Google, Wikipedia, Facebook, Twitter. Dnes nemôžeme tušiť, čo všetko ešte príde. Myslím, že tieto veci budú stále hlbšie a hlbšie prenikať do našich životov a ovplyvňovať ich. Mark Zuckerberg má dnes väčší vplyv na životy ľudí ako ktokoľvek iný. V decembri v roku 2009 vyhlásil: „Súkromie už nie je spoločenskou normou.“ Podľa mňa to vtedy malo byť všade na prvých stránkach veľkým písmom a so zhrozenými komentármi. Ale nikto tomu neveril. Potom však prišli zmeny vo Facebooku, predovšetkým zavedenie časovej osi. Jeden klik myšou a zistíte, čo človek robil pred piatimi rokmi, s kým sa stýkal, čo sa mu páčilo. Alebo pred dvoma rokmi redizajn stránky. Ľudia síce dostali tri mesiace na to, aby sami prešli na nový formát, ale ešte než tak urobili, Facebook zmenil veci tak, že aj keď vy ste ešte na nový formát neprešli, vaši priatelia už videli váš profil v novom formáte, a videli tak aj veci, ktoré ste možno nechceli, aby videli. To je fascinujúce.
Ide teda predovšetkým o problém ochrany súkromia používateľov.
Ochrana súkromia na sociálnych sieťach stále nie je dostatočne kritizovaná. Keby som sa postavil na Times Square a rozdával stodolárovky, ľudia by sa ma aspoň pýtali, prečo to robím, čo za to chcem, kým by si nejakú vzali. Ale na Facebook sa pridajú dobrovoľne, zadarmo a zverejnia svoje súkromné údaje, vzdajú sa súkromia. Preto sa mi páči, ako to robia Európania. Európania sa stále ešte bránia, pokiaľ ide o otázky súkromia a zverejňovania informácií. Ale Američania, ak im dáte možnosť vybrať si medzi pohodlím a súkromím, vždy si zvolia pohodlie. Nechce sa im nastavovať ochranu súkromia.
Hovoríte, že sociálne siete sú stále nedostatočne oceňované a využívané ako obchodný nástroj. Ale veď napríklad na Facebooku je už dnes veľa reklamy.
Podľa mňa toto je len začiatok, a zažijeme ešte iné veci. Facebook je stále obchodníkmi nedostatočne využívaný. Najviac zo sociálnych médií profituje reklama, PR, biznis, ktorý niečo predáva. Majú úplne presné informácie, čo, kde, kedy a akí ľudia chcú. Všetky informácie, ktoré tam o sebe zverejňujete, sa dajú využiť na marketing.
Ako?Ak ste reklamný pracovník a píšete niečo povedzme o výbornej káve, dnes už existujú nástroje, ktoré vám sledovaním informácií na sociálnych sieťach zistia, kedy ľudia najviac spomínajú kávu. Že povedzme o ôsmej ráno ich káva ešte veľmi nezaujíma, ale o desiatej už oveľa viac. Tak svoj článok o vašej výbornej káve zavesíte na sieť o desiatej. Takéto úplne presné informácie doteraz neboli k dispozícii. Dnes sa dá presne identifikovať cieľová skupina – povedzme všetci muži v nejakom regióne, medzi 30 – 35, ktorí majú deti. A ponúknuť im, o čo by mohli mať záujem. Toto zacielenie pôjde stále hlbšie a hlbšie. Pri Google reklamách ide stále len o odhady Googlu, založené na tom, čo vyhľadávate. A koľko peňazí z nich plynie! Na Facebooku už nejde o odhady, tam sú presné informácie. Vy sami ste ich zverejnili, a zverejňujete denne. My sami sme propagátormi produktov a služieb. Nedávno môj priateľ klikol „Páči sa mi“ na facebookovskú stránku Starbucks, a mne sa ukázala reklama na Starbucks s jeho fotkou. Samozrejme, že ste potom náchylnejší kúpiť si nejaký produkt, ak reklamu naň robí váš priateľ. Gmail má sedem rokov. Pred siedmimi rokmi, keď ste napísali žene – zlatko, kúp po ceste domov mlieko a zeleninu, nič sa nedialo. Dnes to napíšete a hneď vedľa vášho mailu sa objaví reklama na obchod s mliekom alebo zeleninou. A už nás to vôbec neprekvapuje a nikoho to nezaujíma.
Mohlo by byť riešením nepoužívať sociálne siete?
Ale ak niečo nepoužívate, neviete, aký to má potenciál, ako to funguje. Ja nie som nepriateľom sociálnych sietí, sám som na nich veľmi aktívny. Mojím krédom je: Čo najskôr veci otestujte, ale s používaním počkajte. Sociálne siete majú veľký význam v istých situáciách. Napríklad pri revolúcii v Egypte americká vláda dala pokyn na evakuáciu svojich občanov cez Twitter. Vedeli, že to bude rýchlejšie a účinnejšie ako povedzme cez ambasádu a tradičné médiá. Sociálne médiá môžu zväčšiť všetko, čo robíte – to dobré aj to zlé. Príklad –môj známy mal zlú skúsenosť s istými aerolíniami a zavesil to na sieť, a rýchlo sa to šírilo. Aerolínie to donútilo zlepšiť svoje služby, čo je dobrá vec. Ale rovnako sa môžu znásobiť aj zlé veci.
Skúmate používanie sociálnych sietí na celom svete. Sú rozdiely v ich používaní?
Samozrejme, dosť veľké. Facebook je najväčšia sieť, ale napríklad v Brazílii dominuje Orkut, tam takmer sto percent internetovej populácie používa Orkut, aj Brazílčania žijúci mimo krajiny. Fungujú aj na Facebooku, ale keď som sa pýtal Brazílčanov, hovoria, že Orkut majú na komunikáciu medzi sebou, a Facebook na komunikáciu so svetom. Orkut donedávna dominoval aj v Indii, ale tam už prechádzajú na Facebook. V Rusku je tiež dominantná ich vlastná sociálna sieť VK (VKontakte), milujú ju. Je menej kontrolovaná ako Facebook, bežne sa tam vyskytujú hollywoodske filmy a môžete tam nadávať. V Nemecku napríklad dominuje Facebook, ale postoj k jeho používaniu, a vôbec k používaniu sociálnych sietí je výrazne iný ako v USA. Je tam voči nim pomerne silný odpor. V USA, ak ste napríklad novinárom, sa od vás vyžaduje, aby ste fungovali na sociálnych sieťach a využívali ich. V Nemecku sú redakcie, kde to majú vyslovene zakázané.
Myslíte si, že Facebook postupne vytlačí ostatné siete?
Neviem. Už má miliardu používateľov, a to na svete je asi 2 miliardy používateľov internetu. V USA kedysi všetci boli na Myspace, a teraz sú na Facebooku. Myspace bol populárny, jeho problémom však bolo, že vyzeral, ako by ho naprogramovali dvanásťroční chlapci. Všetko to blikanie, zvuky – vyzeralo to, ako zle navrhnutá počítačová hra. A potom prišiel Facebook, s čistým dizajnom, jednoduchý, bez zvukov a bez veľkého množstva vecí, ktoré ste si mohli sami zvoliť. Ale neuvedomujeme si, že toto čisté, jasné a kontrolované prostredie Facebooku sa stane jedným z jeho problémov. Veľký potenciál má podľa mňa LinkedIn. Keď som v roku 2005 prvý krát písal o LinkedIn, napísal som, že minimálne každý novinár by mal byť na LinkedIn. Vtedy mi ľudia hovorili: Nemôžem byť na LinkedIn, šéf by si myslel, že chcem odísť z firmy. Ale dnes je na LinkedIn aj každý šéf, v Amerike tam má profil skoro každý. Ľudia však veľmi nevedia, čo s tým. Google + má síce dnes 100 miliónov užívateľov, ale je okolo neho ticho. Málo kto ho používa. Myslím si však, že jeho sila nie je vtom +, ale v tom Google. Aj keď si myslíte, že vás tam nikto nepočúva, Google počúva veľmi pozorne a aktívne.
Kam to všetko povedie?
Zaujímavé je, že v USA jediní, ktorí sa naozaj boja vplyvu sietí sú tínedžeri. Siete totiž úplne zmenili spôsob randenia a nadväzovania známostí. Ak si s niekým vyjdete na rande, očakáva sa, že sa aj spriatelíte na Facebooku, a tým pádom sa dotyčný dostane k vašej časovej osi a jedným klikom môže ísť mesiace a roky dozadu a čítať vaše statusy a vidieť fotky. Mladí ľudia preto najčastejšie čistia svoju časovú os. Tínedžeri už vedia, že fotky môžu veľa zničiť. Na seminároch sme so študentmi testovali, čo všetko ľudia zverejňovali. Existujú služby, kde zadáte pojem, napríklad „opil som sa včera v noci“ a nájde vám desaťtisíce fotiek. Alebo zadáte „oholila som si nohy“, a vyhodí vám stovky fotiek konkrétnych žien.
Ľudia podľa mňa začnú onedlho platiť za to, aby sa nemuseli trápiť nad tým, že niekto nájde o nich informácie z minulosti. Ale ľudia neradi platia, a neradi mažú veci sami. Znova – ak je výber medzi pohodlím a súkromím, vyhráva pohodlie.
Ochrana súkromia na sociálnych sieťach stále nie je dostatočne kritizovaná. Keby som sa postavil na Times Square a rozdával stodolárovky, ľudia by sa ma aspoň pýtali, prečo to robím, čo za to chcem, kým by si nejakú vzali. Ale na Facebook sa pridajú dobrovoľne, zadarmo a zverejnia svoje súkromné údaje, vzdajú sa súkromia.Sree Sreenivasan
Máme sa teda pri používaní sietí viac kontrolovať?
Jednoznačne. Prv než napíšem nejakú správu na Twitter, rozmýšľam v priemere 3 až 6 minút. Uvedomte si, že sociálne siete sú jedinou vecou, kvôli ktorej vás môžu ešte dnes prepustiť z práce. Alebo ešte dnes spôsobia, že sa rozvediete. Správy z Twitteru sa v USA archivujú v Knižnici Kongresu. Predstavte si, že o sto rokov sa vaši pravnuci prídu pozrieť, čo ich prababka alebo pradedko písali v roku 2012. Čo zistia? Že ste boli osobou, ktorá sa zaujímala o druhých a o problémy sveta, alebo osobou, ktorá riešila stále niečo o nových topánkach? Dnes , keď sa hlásite na školu, do zamestnania, vždy si vás preveria aj na sociálnych sieťach. Môže vás to vyjsť draho. Skúšali ste niekedy zrušiť účet na Facebooku? Nezrušia ho, len deaktivujú. Po rokoch, keď sa zase prihlásite, je to všetko tam. Po mojom kurze raz jedna študentka prišla za mnou a povedala: „Milý Sree, ďakujem, bolo to výborné, ale zničili ste pre mňa používanie sociálnych sietí. Facebook som mala ako miesto na zábavu, kde som tárala s priateľmi o tom, čom ma napadlo. Ale teraz je to zase len ďalšie miesto, kde sa musím kontrolovať a dávať si pozor.“ Ja,pre ňu starý človek, generácia rodičov – zase mladým kážem: Dávajte si pozor! Ale hovorievam – toto je moja životná misia. Ako ľuďom zničiť sociálne siete.
Ako by mali vyzerať naše statusy?
Buďte veľkorysí. Buďte tí, čo počúvajú, sledujú prácu druhých, informujú o tom, čo robia druhí, nie o tom, čo robím ja, ja, ja. Ale väčšina ľudí chce, aby sa druhí dozvedeli o nich samých. Mám pravidlo, že z mojich statusov len maximálne každý piaty je o mne samom.
Ako pozeráte na prítomnosť detí na sociálnych sieťach?
To je problém. Facebook má síce pravidlo, že účet možno mať až od 14 rokov, ale minimálne v Amerike je úplne bežné, že rodičia založia účet svojim deťom. Dobrovoľne si sadnú a klamú o veku svojich detí. V akej inej veci by ste takto vedome klamali? Keby dieťa chcelo predčasne vodičák, asi by ste s ním nešli do autoškoly a neklamali by ste o jeho veku. Alebo by ste s ním nešli do krčmy a netvrdili, že už má vek na pitie alkoholu. V prípade sociálnych sietí to rodičia často robia bez dlhého rozmýšľania. To pokladám za veľmi zlé. Rodičia často používajú argument, že nechcú, aby ich deti v niečom zaostali. Moja odpoveď je – nemajte obavy, deti všetko veľmi ľahko dohonia.
Nahradia sociálne médiá tie tradičné, ako televízia, noviny?
V tomto som väčší optimista ako mnohí iní . Podľa mňa tradičná žurnalistika neskončí, len sa tradiční novinári musia naučiť pracovať v digitálnom prostredí. A ideálne je, keď sa okrem tradičných zručností budú na niečo špecializovať. Ak máte tému, o ktorej viete veľa len vy sám, alebo len malý okruh ľudí, a viete o nej aj profesionálne písať, a okrem toho si ju viete spropagovať na sociálnych sieťach, je veľká šanca, že uspejete. Ja sám si denne prečítam tlačené noviny, aj keď viem, že sa nedozviem nové informácie, tie som sa dozvedel už deň predtým z internetu. Ale očakávam, že noviny spracujú informáciu viac do hĺbky, bude tam analýza, súvislosti.
Zhovárala sa Barbora Tancerová