Kyjev hovorí o vrcholiacich bojoch pred polnočným prímerím

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Východ Ukrajiny je pod paľbou, ľudia sú v úkrytoch
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande odcestovali do Moskvy, aby ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podali nový návrh na riešenie krízy. Boje na východe Ukrajiny pokračujú, konflikt si celkovo vyžiadal už viac než 5 000 obetí, Ukrajina, 6. Feb., 2015. Foto: SITA/AP

PARÍŽ 14. februára (WEBNOVINY) – Ukrajinská armáda v sobotu informovala o ostrých bojoch medzi vládnymi silami a proruských povstalcami, ktorí sa podľa Kyjeva snažia získať čo najviac územia pred polnocou, kedy má začať platiť prímerie dohodnuté v piatok v Minsku.

Podľa ozbrojených síl Ukrajiny sa povstalci „snažia naplniť takticky dôležitý plán na zväčšenie územia pod ich kontrolou, najmä v okolí mesta Debaľceve“. Diať sa tak má za materiálnej podpory prichádzajúcej spoza hraníc susedného Ruska. Americký veľvyslanec v postsovietskej krajine Geoffrey Pyatt v tejto veci zverejnil na Twitteri satelitné zábery, na ktorých sú údajne zachytené ruské delostrelecké systémy neďaleko Debaľceva. Za uplynulých 24 hodín podľa Kyjeva prišlo o život sedem vojakov a viac ako 20 utrpelo zranenia.

G7 varuje pred porušovaním dohody z Minska

Lídri krajín skupiny G7 v piatok pohrozili prijatím „náležitých opatrení“ v prípade porušovania novej dohody o prímerí na Ukrajine, ktorá má začať platiť o polnoci zo soboty na nedeľu. Podľa spoločného vyhlásenia zverejneného kanceláriou francúzskeho prezidenta sú predstavitelia naďalej znepokojení situáciou na východe Ukrajiny, a to predovšetkým bojmi v okolí mesta Debaľceve v Doneckej oblasti.

Všetko o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

„Všetky strany by sa mali v najbližších dňoch zdržať konania, ktoré by bránilo v začatí prímeria. G7 je pripravená prijať náležité opatrenia proti tým, ktorí porušia Minský balík… obzvlášť proti tým, ktorí nebudú dodržiavať dohodnuté všeobecné prímerie a nestiahnu ťažké zbrane,“ uvádza sa v dokumente.

Nová dohoda o prímerí na Ukrajine je výsledkom štvrtkových rokovaní v bieloruskom Minsku za účasti francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a jeho ruského náprotivka Vladimira Putina.

Porošenko ďakoval Orbánovi za pomoc

Ukrajina ráta s podporou Maďarska pri jej žiadosti o zvolanie mimoriadneho summitu EÚ v prípade nedodržiavania prímeria dohodnutého v Minsku. Vyjadril sa tak v piatok ukrajinský prezident Petro Porošenko po rokovaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Kyjeve.

Porošenko Orbánovi poďakoval za podporu ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti, suverenity a humanitárnej pomoci vrátane liečenia zranených ukrajinských vojakov v Budapešti. Obaja lídri okrem krízy na východe Ukrajiny, kde sa majú od sobotňajšej polnoci zastaviť boje, hovorili aj o maďarskej menšine. Orbán v tejto veci ocenil dodržiavanie práv etnických Maďarov zo strany ukrajinských úradov.

Obrazom: Rokovanie o mieri na Ukrajine

Súlad počas rokovaní medzi Porošenkom a Orbánom vládol napriek Orbánovým úzkym vzťahom s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, ktorého Porošenko obviňuje z priamej podpory proruských povstalcov bojujúcich na východe Ukrajiny proti vládnym silám.

Maďarsko dokonca v septembri pozastavilo spätné dodávky ruského zemného plynu na Ukrajinu, pričom Orbán kritizuje Kyjevom podporované prozápadné sankcie uvalené na Rusko. Jeho prezident navyše príde v rámci výnimočnej návštevy krajiny EÚ v utorok do Budapešti.

Porošenko vymenoval Saakašviliho za hlavného poradcu vlády

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok zverejnil svoje rozhodnutie oficiálne vymenovať bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za hlavného poradcu vlády pre reformy. Porošenko v stanovisku zverejnenom na stránke vlády oznámil, že v Gruzínsku trestne stíhaný exprezident bude stáť na čele nového medzinárodného poradného orgánu vlády s úlohou dohliadať na zavádzanie prelomových opatrení v záujme zmeny fungovania krajiny.

Podľa ukrajinského prezidenta má Saakašvili „unikátne“ skúsenosti s rozsiahlymi reformami, ktoré po prevzatí moci zaviedol v Gruzínsku. Ako ho cituje stránka vlády, „Michail bol náš poradca na voľnej nohe a teraz, konečne, má oficiálny štatút“.

Saakašviliho k moci v Gruzínsku vyniesla takzvaná ružová revolúcia z roku 2003. Prozápadný líder a úzky spojenec USA sa však postupne dostával pod paľbu kritiky pre svoje autoritárske praktiky. V roku 2008 navyše zatiahol krajinu do vojny s Ruskom, pre ktoré je odvtedy nežiadanou osobou.

Pri moci sa napriek mohutným protestom udržal, no parlamentné voľby v roku 2012 jeho hnutie prehralo a k moci sa dostala opozícia. V novembri odchádzal z funkcie iba s 25-percentnou podporou verejnosti. Nová vláda navyše začala vyšetrovania a stíhania členov jeho vlád. Samotného exprezidenta stíhajú pre prekročenie právomocí či použitia sily voči demonštrantom pred ôsmimi rokmi.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Petro Porošenko