Lajčák zabojuje o post šéfa OSN. Je to výzva, hovorí

Miroslav Lajčák
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Foto: SITA/Robert Tappert

BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je kandidátom slovenskej vlády na post generálneho tajomníka Organizácie spojených národov (OSN). S týmto návrhom premiéra Roberta Fica v stredu súhlasil kabinet.

Ide o historickú vec, Slovensko ešte nikdy nenominovalo kandidáta do takejto medzinárodnej pozície, vyhlásil na brífingu po rokovaní vlády. Dodal, že hneď po zasadnutí vlády zaslal nominačný list do New Yorku, kde by kandidatúru mali prijať a informovať o nej ostatné členské štáty OSN.

Šance Lajčáke sú podľa Fica skutočné

Premiér zároveň dodal, že nech súťaž o post šéfa OSN dopadne akokoľvek, Lajčákova účasť v nej zvýši renomé Slovenska, ale aj jeho osobné renomé.

Je zároveň potvrdením faktu, že Slovensko vychovalo celú generáciu vynikajúcich diplomatov, ktorí pôsobia na rôznych úrovniach a nepochybne na vrchole tejto pyramídy diplomatov je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Má obrovské renomé nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí,“ zdôraznil Fico.

Premiér uviedol, že hneď, ako sa začalo hovoriť o novom generálnom tajomníkovi, prirodzene sa v medzinárodných kruhoch začalo objavovať Lajčákovo meno. Keďže by tento post mal prvýkrát v histórii obsadiť kandidát východoeurópskej skupiny, Lajčákove šance „sú nie teoretické, ale skutočné a praktické“. Aj keď sa hovorí o tom, že novým generálnym tajomníkom by mala byť žena, v prvom rade musí platiť kritérium kvality, podčiarkol slovenský premiér.

Lajčák neskáče do vody po hlave

Slovenský minister zahraničných vecí by sa tak mal stať 11 oficiálnym kandidátom uchádzajúcim sa o tento post.

Lajčák zdôraznil, že túto nomináciu prijíma s rešpektom a zodpovednosťou. Som si vedomý náročnosti súboja, dodal. „Panuje teraz presvedčenie, že pokiaľ náš región ponúkne kvalitného kandidáta, tak by sme mali mať nárok obsadiť pozíciu generálneho tajomníka,“ uviedol a dodal, že bude robiť všetko preto, aby sa Slovenská republika nemusela za neho hanbiť.

Jeho nominácia je podľa neho šancou na zviditeľnenie krajiny a zároveň je to záväzok voči vynikajúcim špičkovým slovenským diplomatom.

Lajčák sa v minulosti v súvislosti s možnou kandidatúrou vyjadril, že „pre profesionálneho diplomata je to výzva, je to príležitosť a pred príležitosťami sa neuteká“. V stredu pred rokovaním vlády povedal, že „neskáče do vody po hlave, aby som si neoveril, čo ho čaká“. Veľa času venoval tomu, aby si vyhodnotil situáciu a konzultoval to. „Ak by som si myslel, že nemám šancu, tak do toho nejdem,“ dodal.

Najbližšou povinnosťou, ktorá na Lajčáka čaká, je verejné vypočutie na pôde OSN 7. júna. Verejné vypočutie, ktoré kandidáti po prvýkrát absolvujú, vnáša transparentnosť do celého procesu. Vysvetlil, že jedny volajú po tom, aby nový generálny tajomník bol z východoeurópskej regionálnej skupiny, druhý, aby to bola žena. Obe skupiny sa ale zhodujú v tom, že treba zvoliť najlepšieho kandidáta. „Uvidíme, čo vyhrá. Jeden z týchto dvoch faktorov, môže byť nápomocný,“ dodal.

Pri výbere nástupcu Pan Ki-muna by sa mali brať do úvahy tri kritéria

Súčasnému šéfovi tejto medzinárodnej organizácie Pan Ki-munovi vyprší mandát koncom tohto roka, meno jeho nástupcu by malo byť známe v októbri. BR OSN by sa podľa predbežných odhadov mala začať zaoberať voľbou v júni alebo v júli. Jej členovia si budú vyberať z jednotlivých kandidátov dovtedy, kým nevzíde nominácia, ktorú pošlú Valnému zhromaždeniu OSN. Najviac zavážia hlasy stálych členov Rady, kompromis musia dosiahnuť najmä USA a Rusko. Funkčné obdobie generálneho tajomníka je päť rokov. Žiadna z krajín teraz otvorene nevyjadruje podporu jednotlivým kandidátom.

Pri výbere nástupcu Pan Ki-muna by sa mali brať do úvahy tri kritéria – kvalifikácia a skúsenosť, regionálna príslušnosť a rodová rovnosť. Slovensko patrí do východoeurópskej skupiny, ktorá zatiaľ ako jediná nemala svojho zástupcu na pozícii generálneho tajomníka. Preto sa predpokladá, že nový generálny tajomník bude pochádzať z regiónu východnej Európy. Z doterajších 10 kandidátov je sedem práve z tohto regiónu.

Oficiálnou kandidátkou na tento významný medzinárodný post je šéfka UNESCO, Bulharka Irinu Bokovová. O post šéfa OSN chce zabojovať aj Chorvátka Vesna Pusičová a Natalia Ghermanová z Moldavska. Východoeurópskym kandidátom je aj slovinský exprezident Danilo Türk či srbský exminister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Svojho kandidáta má aj Macedónsko, a to Srgjana Kerima. Ten už v štruktúrach OSN pôsobil ako šéf Valného zhromaždenia v rokoch 2007 až 2008. Na zozname je aj expremiér a súčasný šéf diplomacie Igor Lukšić z Čiernej Hory.

Šéfovať OSN chce aj bývalá premiérka Nového Zélandu Helen Clarková a Susana Malcorra, ktorá po práci v OSN momentálne pôsobí ako argentínska ministerka zahraničných vecí. Z iného regiónu ako východnej Európy kandiduje aj bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov Portugalčan António Guterres.

Životopis: Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Univerzitné vzdelanie ukončil postgraduálnym štúdiom práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Hovorí po anglicky, rusky, nemecky, jazykmi slovanských krajín Balkánu, bulharsky a francúzsky. V súčasnosti zastáva po tretíkrát pozíciu ministra zahraničných vecí.

Profesionálnu kariéru začal v roku 1988 na Ministerstve zahraničných vecí bývalého Československa. V roku 1991 bol vyslaný na československé veľvyslanectvo v Moskve ako asistent veľvyslanca. Po rozdelení Československa v roku 1992 pokračoval v rovnakej pozícii na veľvyslanectve SR v Moskve.

Po návrate na Slovensko v roku 1993 nastúpil na novovytvorené Ministerstvo zahraničných vecí, kde sa aktívne podieľal na vytváraní národnej diplomatickej služby a stal sa riaditeľom kabinetu ministra a neskôr predsedu vlády.

V roku 1994 bol vymenovaný za veľvyslanca v Japonsku ako vôbec najmladší slovenský veľvyslanec v histórii. Vo veku 31 rokov bol zároveň najmladším zahraničným veľvyslancom v Japonsku. V roku 1998 po návrate z Japonska na Ministerstvo zahraničných vecí sa opäť stal riaditeľom kabinetu ministra. Následne bol vymenovaný za veľvyslanca v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku so sídlom v Belehrade (2001-2005). Počas tohto pôsobenia si prehĺbil regionálne znalosti a pochopenie pre zložité súvislosti západného Balkánu. Za aktívne angažovanie sa v tomto zložitom regióne mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie bývalej Juhoslávie.

Po ukončení pôsobenia v Belehrade bol menovaný za politického riaditeľa na Ministerstve zahraničných vecí (2005-2007). V tomto období sa stal aj šéfom sekretariátu pre prípravu summitu prezidentov USA a Ruska v Bratislave vo februári 2005. V tejto funkcii mal v mene Slovenskej republiky na starosti kontakt a spoluprácu s oboma prezidentskými administratívami a bol zodpovedný za kvalitnú organizačnú a logistickú prípravu summit Bush – Putin.

Na medzinárodnej scéne sa angažoval v roku 1999 ako výkonný asistent vtedajšieho osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán Eduarda Kukana. V roku 2006 ho Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana poveril v mene EÚ zorganizovaním referenda o nezávislosti Čiernej Hory a dozorom nad jeho priebehom. Výsledkom bol jediný proces vytvorenia nezávislého štátu na území bývalej Juhoslávie pod dozorom EÚ, konsenzuálnym a demokratickým spôsobom bez krviprelievania alebo následných konfliktov. Výsledky referenda nikto nikdy neodmietol ani nespochybnil.

V roku 2007 bol Lajčák vymenovaný za Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa Európskej únie v Bosne a Hercegovine (BaH). Mal za úlohu pomáhať riadiť chod krajiny, ktorú paralyzovalo etnické rozdelenie a vzájomná nedôvera jednotlivých entít. Počas jeho pôsobenia podpísala BaH Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, čo bol na dlhé roky najvýznamnejší integračný úspech krajiny.

V rokoch 2010 – 2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS) v Bruseli. Popri pozícii výkonného riaditeľa EEAS bol aj hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s Ukrajinou a Moldavskom ako aj zástupcom EÚ v rokovaniach „5 plus 2” o Podnestersku.

Spracované z materiálu predloženého na rokovanie vlády.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe António GuterresDanilo TurkMiroslav LajčákVuk Jeremič
Firmy a inštitúcie OSN Organizácia Spojených národovVláda SR