Len humanitárna pomoc Ukrajine nepomôže, povedala Čaputová a pripomenula aj rok 1938

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Na prinavrátenie mieru do Európy je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej potrebné pokračovať v podpore Ukrajiny, aby bola vo vyjednávaní s Ruskom slobodná a nie pod nátlakom. Uviedla to vo svojom otváracom príhovore na bezpečnostnej konferencii Globsec, ktorý v angličtine poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

Len humanitárna pomoc nepomôže

Čaputová aj v tomto príhovore pripomenula skúsenosti Slovenska a Česka z roku 1938, keď v Mníchove svetové mocnosti, s cieľom zaistiť mier, dovolili Adolfovi Hitlerovi zabrať časť ich územia. Podotkla, že za menej než rok sa tento mier zmenil na vojnu. Vo svojom príhovore preto vyzvala k nezopakovaniu rovnakej chyby.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Slovenská hlava štátu tiež zhodnotila, že len humanitárna pomoc nepomôže Ukrajine zbaviť sa agresora, pretože situácia na bojisku je vážna a je potrebné robiť viac. Poukázala pri tom na to, že Slovensko patrí medzi významných dodávateľov vojenskej pomoci.

„Rekonštrukcia Ukrajiny nemôže čakať, kým agresia skončí. Bude to veľká úloha, ale tiež investícia do našej spoločnej prosperity. Ako blízky sused, Slovensko plánuje mať aktívnu úlohu pri rekonštrukcii Ukrajiny,“ uviedla prezidentka s tým, že aj Európska únia bude mať dôležitú úlohu nielen v povojnovom zotavení.

Čaputová verí, že EÚ odobrí Ukrajine kandidátsky status, pretože 20-ročné ponechanie krajiny pomedzí EÚ a Ruskom viedlo k väčšej nestabilite.

Pomalé postpandemické zotavenie a nedostatočné investovanie do iných zdrojov energie označila prezidentka za dôvody väčšieho oslabenia. Z tohto dôvodu radí viac investovať do zelenšieho a udržateľnejšieho rozvoja a znížení energetickej závislosti na Rusku. Podľa nej to nie je voľba, ale nutnosť.

Potrebu investovať vidí aj pri rozpočte na obranu. Na sumite NATO v Madride by mali byť lídri pripravení uvoľniť aspoň dve percentá z HDP na obranu, ešte pred pôvodne plánovaným rokom 2024. Tiež by sa malo posilniť východné krídlo a nová stratégia NATO by mala reflektovať novú realitu, a to, že Rusko je hrozba a kolektívna obrana by mala byť hlavným cieľom aliancie.

Prezidentka upozornila, že sa nedá ignorovať riziko, ktoré predstavujú dezinformácie a propaganda pre demokraciu a bezpečnosť. Vníma, že platformy sociálnych médií sa stávajú dominantným zdrojom informácií pre občanov. Ako ďalej objasnila, je potrebné urobiť viac, ako zvýšiť zodpovednosť platforiem za obsah, ktorý sprostredkujú. Mrzí ju, že sloboda prejavu sa zneužíva na ospravedlnenie neaktivity zo strany zastupiteľov štátov. Čaputová odmieta, aby boli demokratické nástroje, akým je sloboda prejavu, zneužité na zničenie samotnej demokracie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin StrižinecZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie GlobsecNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy