Lídri krajín EÚ rozhodnú o šéfoch kľúčových inštitúcií, nahradia aj Junckera a Tuska

Európska únia
Foto: ilustračné, Thinkstock

Lídrov členských krajín Európskej únie čaká dlhá noc.

Na mimoriadnom bruselskom summite budú totiž rozhodovať o tom, kto najbližšie roky bude šéfovať kľúčovým európskym inštitúciám. Tými sú Európska komisia, Európska rada, Európska centrálna banka a miesto vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Lídri už raz rokovali

K výmene prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Aj tento orgán bude mať svojho predsedu, novozvolení poslanci si ho budú voliť v stredu počas svojej prvej plenárnej schôdze v Štrasburgu. Slovensko, ako aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky presadzujú, aby jeden z kľúčových postov zastával súčasný podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Krajinu na summite tradične zastupuje premiér Peter Pellegrini. Kedy sa summit skončí, nie je jasné.

O tom, kto nahradí predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Donalda Tuska, šéfa ECB Maria Draghiho a šéfku európskej diplomacie Federicu Mogherini, lídri už raz rokovali. Bolo to počas riadneho zasadnutia Európskej rady, k dohode však nedospeli. Premiéri a prezidenti chcú prísť s celým balíkom mien. Pri ich výbere musia dbať na výsledky volieb do Európskeho parlamentu, rodovú rovnosť aj regionálny balans. Hoci už sú niektorí záujemcovia o posty známi, premiér po poslednom summite upozornil, že nakoniec sa môžu zhodnúť na úplne iných menách.

Šéfa Komisie musí odobriť parlament

Post šéfa Komisie by mal pripadnúť Európskej ľudovej strane, keďže v Európskom parlamente získali najviac mandátov. Ich kandidáta, Nemca Manfreda Webera však blokuje najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa bruselských diplomatov by mohol mať záujem o túto funkciu aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.

Ten mal záujem aj pred piatimi rokmi, porazil ho však Juncker. S Barnierom Slovensko problém nemá, očakáva sa však, že súhlasiť nebude Berlín. Po tom, čo lídri nájdu dohodu, ich kandidáta bude musieť odobriť Európsky parlament. Následne bude môcť šéf Komisie pracovať na zložení európskej exekutívy a hľadať svojich eurokomisárov. Päťročný mandát súčasnej Komisie sa končí koncom októbra.

V prípade „europrezidenta“ – teda šéfa Rady, by mal byť nástupcom Donalda Tuska aktívny premiér či prezident alebo niekto, kto tento post donedávna zastával. V slovenských médiách sa objavilo aj meno Petra Pellegriniho, ten tvrdí, že žiadne aktívne kroky v tomto smere nerobí. Podľa analytikov je nepravdepodobné, že Tuska by nahradil iný politik z V4. Už dlhší čas sa ako o možnom nástupcovi hovorí o holandskom premiérovi Markovi Ruttem. Mandát šéfa Európskej rady, ktorý trvá 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia, uplynie koncom novembra.

Šefčovič by mohol byť šéfom diplomacie

Pozícia šéfa európskej diplomacie zatiaľ vždy patrila socialistom, čo by mohlo vyhovovať Šefčovičovi. Na druhej strane, tento post vždy zastávali ženy – Cathrine Ashton a Mogherini. V prípade končiaceho šéfa ECB Maria Draghiho sa hovorí o tom, že ho Taliani navrhnú na šéfa Európskej komisie.

V médiách aj medzi diplomatmi sa skloňujú aj ďalšie mená. Často sa hovorí o chorvátskom premiérovi Andrejovi Plenkovićovi, prezidentke Kolinde Grabar-Kiratović, bývalej eurokomisárke Kristaline Georgieve, ktorá pôsobí v Svetovej banke, šéfke Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde či končiacej litovskej prezidentke Dalii Grybauskaite.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Donald TuskJean-Claude JunckerManfred WeberMaroš ŠefčovičMichel BarnierPeter Pellegrini
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaEurópska radaEurópsky parlament