Liga za duševné zdravie s kampaňou proti depresii

Smútok
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) – Liga za duševné zdravie SR pripravila v rámci Národného programu duševného zdravia informačnú kampaň na podporu destigmatizácie a na prevenciu depresie a suicídií. Tohtoročná informačná kampaň pod názvom „Daj stop stigme! O duševných poruchách bez mýtov a neprávd. Neváhaj vyhľadať pomoc!“ bude v marci 2010 v médiách a prostredníctvom informačných letákov v čakárňach praktických lekárov a v lekárňach na celom Slovensku. V regiónoch Slovenska sa uskutočnia tiež diskusie pre verejnosť s odborníkmi, ktoré organizujú združenia pacientov a príbuzných. Informačná kampaň vyvrcholí koncertom, na ktorom sa 18. marca slávnostne odovzdajú Ceny Ligy za duševné zdravie SR za prínos v oblasti duševného zdravia.

Stigma znamená znak, a o stigme hovoríme, ak niekoho neoprávnene označíme a prisúdime mu vlastnosti, ktoré znižujú jeho ľudskú dôstojnosť a hodnotu. Stigma prináša pocit hanby a zneváženia, a vedie k tomu, že označený nemôže žiť plnohodnotný život a spoločnosť ho vylúči na okraj. Stigmatizácia tak predstavuje „druhú chorobu“ okrem vlastnej duševnej poruchy a je silnou bariérou pri začleňovaní sa späť do spoločnosti.

Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vysporiadame. Človek s duševnou poruchou však vyzerá ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty.

Predsudky sú pohodlnou, spoločensky tolerovanou skratkou, ktorá nás nenúti premýšľať o veci, tragicky však komplikuje život ľuďom s duševnými problémami. Trpiaci má dve možnosti, buď od strachu svoje problémy tají a sťažuje si cestu k vyliečeniu až tak, že choroba môže skončiť zbytočným chronickým utrpením alebo až samovraždou. Druhá cesta ho vedie k odborníkovi a dlhodobá liečba mu okrem pomoci prinesie aj ťažko odstrániteľnú nálepku psychiatrického pacienta.

Liga za duševné zdravie SR každoročne organizuje informačné kampane, aby korigovala mýty a nepravdy. Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Mnohokrát si ľudia myslia, že duševné choroby súvisia so slabou vôľou a len slabí ľudia sú duševne chorí. Tento názor narobí veľa zla. Duševné poruchy nie sú prejavom slabej vôle. Diagnóza depresie je vedecky podložená a nie je možné ňou maskovať ani neschopnosť, ani lenivosť. Nie je pravda, že väčšina duševných chorôb sa nedá liečiť. V mnohých prípadoch vhodná liečba potlačí príznaky poruchy tak, že pacient pracuje a žije tak, ako predtým. Väčšinou sa podarí stav pacienta aspoň výrazne zlepšiť.

Vyliečiteľnosť duševných porúch je všeobecne 20 až 30 % tak, ako aj u iných závažných ochorení. Podľa údajov Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) sa viac ako 50 % prípadov depresie po adekvátnej liečbe, čím sa myslí aj psychoterapia a podľa potreby aj psychofarmaká, úplne vylieči. U schizofrénnych porúch sa v 20 až 30% po preliečení prvej epizódy ochorenie už nikdy nevráti. Možnosti úplného vyliečenia potvrdzujú aj viaceré príbehy známych ľudí, ktorí ukázali verejnosti, že aj s liečenou duševnou poruchou sa dá byť úspešným.

Napriek tomu, že napríklad depresia je jednou z veľmi rozšírených duševných porúch a je dobre liečiteľná, aj tak pretrvávajúce predsudky a stigmatizácia sťažujú prístup k úspešnej liečbe. Prvá slovenská epidemiologická štúdia výskytu depresie EPID uvádza, že vyše 40% respondentov malo nejaké príznaky depresie a u 12% možno uvažovať o silnej depresii, kde je potrebná odborná pomoc. Toto číslo sa výrazne neodlišuje od výskumov v iných krajinách, kde sa celoživotné riziko pre výskyt depresie pohybuje medzi 10 – 20 %. Napriek takýmto vysokým číslam sa ešte stále ľudia na Slovensku hanbia vyhľadať odbornú pomoc. Boja sa nálepky psychiatrického pacienta. Neliečené choroby sa komplikujú a liečia sa oveľa ťažšie.

Agentúru SITA informovala Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie SR. v

smútok

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie Liga za duševné zdravie