Ktoré ciele sa vám podarilo naplniť od nástupu do funkcie a čo ostalo nedoriešené?
Čo sa stihlo, to bola reforma policajného zboru, zmeny v zákonoch týkajúcich sa cestnej premávky, zákon o dobrovoľníctve, sprísnenie pravidiel vo vzťahu k strelným zbraniam. Nepodarilo sa dotiahnuť volebný kódex, ktorý je pripravený, ale tým, že končí volebné obdobie, nebolo by korektné o ňom hlasovať. Ale je pripravený aj pre budúcu vládu. Tak isto nepodarilo komplexnejšie zreformovať integrovaný záchranný systém, urobili sa parciálne zmeny. Tiesňová linka 112 nevypadáva zďaleka tak často, ale bolo to skôr také plátanie. I keď dôležité, lebo ide o ľudské životy. Celkový zámer úplne zreformovať integrovaný záchranný systém tiež z časových dôvodov nebude dokončený. Návrh zákona je ale v princípe pripravený. Viac legislatívnych zmien sme v zásade nepripravovali. Mal som nádej, že parlament spomínané zákony prijme do leta budúceho roku. Lenže taký časový luxus už nemáme.
Spomínali ste reformu polície. Diskutovanou otázkou bolo zavedenie hodnotenia policajtov. Ako sa osvedčilo v praxi, prinieslo to nejaký pozitívny výsledok.
Nechcem predbiehať koniec roka, ale zdá sa, že výsledky polície, aj na úseku menej závažnej kriminality, dopravných nehôd (nabok dám organizovaný zločin či korupciu) budú veľmi dobré. Jedným z dôvodov je aj individuálne hodnotenie policajtov. Ja to spomínam na príklade dopravnej polície, ktorá je možno v najväčšom kontakte s ľuďmi. Ak do začiatku hodnotenia bola kritériom suma vyzbieraná na pokutách, tak stáli na miestach, kde sa predpisy síce porušovali najčastejšie, ale ktoré neboli najnebezpečnejšie. Systém sme zmenili a dnes sú policajti hodnotení podľa počtu spôsobených dopravných nehôd, najmä s tými ťažkými následkami. Potom majú motiváciu ísť na miesta, ktoré sú z pohľadu dopravných nehôd najnebezpečnejšie. Nezabránia úplne všetkým nehodám, ale mnohým áno. A ten pokles zatiaľ nehôd je v tomto roku naozaj rekordný. Teda ten systém hodnotenia má svoj význam. On sa dlhé mesiace nastavoval, pretože každý druh policajnej práce má svoje špecifiká. Každá ľudská činnosť ale potrebuje objektívne hodnotenie kvality jej vykonávania. Systém hodnotenia bol ale zavedený pre jednu základnú vec, aby polícia bola perspektívne dôveryhodnejšia vo vzťahu k občanovi. Bude to trvať roky, kým želaný stav dosiahneme, ale jedným z prostriedkov je nový systém hodnotenia.
Malo by hodnotenie policajnej práce zostať aj po marcových voľbách?
Myslím si, že áno. Je možné niektoré parametre zmeniť. V jednotlivostiach pripúšťam, že ten systém treba vylepšiť. Ale v základných parametroch, základnej myšlienke je ten systém dobrý. Je to niečo nové a v konzervatívnom prostredí niečo nové je vnímané niekedy aj s určitou mierou odstupu, obáv, ako to celé dopadne, ako to hodnotenie bude vyzerať. Ja sa nebránim tomu, aby parametre hodnotenia pre jednotlivé zložky polície boli zmenené, vylepšené po diskusii. Malo by byť záujmom akejkoľvek vlády, akéhokoľvek ministra vnútra, aby mal čo najobjektívnejšie pravidlá na hodnotenie práce polície. Stopercentne objektívne nebudú nikdy, ale nie je možné poraziť niečo ničím.
V tomto roku má polícia za sebou viac úspechov v boji s organizovaným zločinom. Čo sa stalo, že po rokoch menej výrazných zásahov polície, sa zrazu podarilo rozložiť viaceré silné skupiny, v Bratislave napríklad piťovcov či sýkorovcov.
Možno to nadľahčím, stalo sa len to, že polícia má voľné ruky a na kľúčových pozíciách, najmä na úrade boja proti organizovanej kriminalite sú dobrí vyšetrovatelia, kriminalisti, operatívci, ktorí môžu podľa zákona naozaj ísť po komkoľvek. Keď som nastúpil na ministerstvo, oznámil som, že polícia bude mať voľné ruky, že nikto nebude môcť stáť nad zákonom. Že ktokoľvek ho poruší, aj keď bude vplyvný, s peniazmi, s kontaktmi, bude niesť zodpovednosť. Áno, tieto zločinecké skupiny, minimálne jedna z nich, mali pomerne rozsiahle kontakty aj na justíciu a preto tak dlhodobo unikali trestnému stíhaniu, či aby niesli akúkoľvek podobu trestnej zodpovednosti. Z toho pohľadu to bol tento signál do vnútra polície, ktorý mnohé veci posunul dopredu. A spätne keď to hodnotím, tak si myslím, že aj zápas o generálneho prokurátora je z tohto pre právny štát významná. Ak by bol za generálneho prokurátora zvolený charakterný a slušný človek, nemusel by to byť žiadny pištoľník, tak by mnohým ľuďom na Slovensku začalo byť dosť horúco. Preto si myslím, že ten zápas bol taký intenzívny už od decembra minulého roku.
Aký je súčasný vzťah medzi políciou a generálnou prokuratúrou. V minulosti to bol napríklad konflikt medzi policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom a generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom?
Ten vzťah je pracovný. Musím povedať, že veľmi dobrý vzťah a spolupráca je s úradom špeciálnej prokuratúry. Ale to je dlhodobo, v princípe to pokračuje dodnes. Väčšinu prípadov zločineckých skupín, ak nie všetky sú dozorované úradom špeciálnej prokuratúry. Tých prípadov stíhania organizovaného zločinu bolo viac, než len tie spomínané dve bratislavské. S generálnou prokuratúrou boli viaceré prípady konfliktných situácií, či už prípady, kedy GP podľa mojej zmienky bez adekvátneho zhodnotenia zablokovala trestné stíhania poslancov. To sa mi zdá , že to je signál, že sú rovní a rovnejší a to je neprijateľné. Boli prípady aj tlačových konferencií, kde sa zverejňovalo príliš veľa informácií. V tomto oceňujem krok zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého, že tieto formy tlačových konferencií v zásade limitoval a už nie sú. Lebo zverejňovať informácie z vyšetrovania alebo pátrania po nebezpečných osobách považuje osobne za úmyselnú snahu zmariť buď vyšetrovanie alebo pátranie.
Máte pocit, že vákuum, ktoré na generálnej prokuratúre je, sa vyrieši vymenovaním zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, alebo sa bude čakať na výsledky volieb a prípadnú novú voľbu?
Prezident by mal rozhodnúť. Prezident vymenúva zvoleného kandidáta, čiže by mal vymenovať docenta Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Faktom je, že pôvodné avízo, že rozhodnutie urobí po rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnosti verejnej voľby. Som v tomto trošku na rozpakoch, či sa tie slová napĺňajú, alebo nenapĺňajú. Dnešný stav nie je dobrý. Nemôžem súhlasiť s tým, že prokuratúra funguje štandardne, podávajú sa obžaloby, opravné prostriedky. To je len časť pravdy. Poviem to na jednom konkrétnom prípade. Polícia požiadala, aj špeciálna prokuratúra požiadala generálnu prokuratúru zastupujúceho generálneho prokurátora, aby požiadal ústavný súd o zbavenie imunity jedného sudcu Najvyššieho sudcu SR, ktorý je podozrivý z korupcie. Tento sudca bol na „slávnej“ akcii v bare Bonano, kde bol aj prvý námestník generálneho prokurátora. Po zverejnení tejto informácie sa prvý námestník namietol, že nebude v tejto veci rozhodovať a následne keď špeciálny prokurátor požiadal o plnomocenstvo, aby on mohol požiadať ústavný súd o zbavenie imunity, dostal odpoveď, že to možné nie je a jediný, kto o to môže žiadať, je prvý námestník. Ktorý je ale z veci vylúčený, čiže nemôže žiadať nikto. Tento sudca NS SR, ale možno aj mnohí ďalší sudcovia, v prípadoch, kde je nejaká zaujatosť majú na Slovensku absolútnu beztrestnosť. Môžu čokoľvek spáchať a nič sa nemôže stať. Ak sa tento stav niekomu v parlamente, alebo iných štátnych inštitúciách zdá byť normálny, tak to pre mňa normálne nie je. Ten stav je nenormálny a podľa mojej mienky by bolo potrebné ho znormalizovať čím skôr.
Našou prioritou je stredopravá koalícia. A že si vieme predstaviť ako výnimočné riešenie, ak by pravica nemala väčšinu na zostavenie funkčnej vlády, širokú koalíciu. Musela by byť ale „pravo-ľavá“ vyvážená, minimálne na jednej strane SDKÚ a KDH a na druhej Smer. SDKÚ veľmi jednoznačne povedalo, že so Smerom po budúcich voľbách nepôjdu, že to je ich generálna línia a ja naozaj nemá dôvod to spochybňovať. Čiže ten projekt veľkej koalície sa zdá byť nie reálny.Daniel Lipšic
Po vyslovení nedôvery vláde, keď tí čo hlasovali proti dôvere odmietli zostaviť nový kabinet, sa prikročili k rýchlej novelizácii ústavy. Jej schválením získal prezident väčšie právomoci. Ako sa vládne?
Vládne sa normálne. Myslím si, že komentáre o výraznom oslabení vlády sú trošku prehnané. Vláda o niektorých veciach rozhoduje v zbore, o niektorých rozhodovať nemôže a na niektoré iné potrebuje súhlas prezidenta. Ale tie základné aktivity tie vykonáva vo vlastnej kompetencii. No a ministri nemajú žiadnym spôsobom obmedzené svoje kompetencie, lebo tie ústava ani nestanovuje. Tie stanovujú obyčajné zákony. Čiže exekutíva je v tomto zmysle plne funkčná. Po tom, ako vláda formálne stratila dôveru sa hľadal variant, ktorý bude najmenej bolestný. Myslím, že sa našlo riešenie, ktoré síce nie je ideálne ale je lepšie, ako všetky ostatné, ktoré prichádzali do úvahy.
Predseda Smeru Robert Fico, ktorý za podporu Eurovalu dosiahol pád vlády je teraz v situácii, že nenesie žiadnu zodpovednosť a do volieb môže kabinet Ivety Radičovej kritizovať. Nebolo by z politického hľadiska jednoduchšie nechať vládu padnúť a nechať dovládnuť úradnícku vládu.
Úradnícka vláda by ale v parlamentne nezískala podporu. Každý mesiac do volieb by vznikla nová úradnícka vláda a to by nebolo pre Slovensko dobré. Všetky relevantné strany povedali, že by žiadnu úradnícku vládu nepodporili. Po týchto vyjadreniach bola toto jediná alternatíva, ktorá aspoň trošku situáciu zastabilizuje. Vláda reálne väčšinu vo väčšine má, respektíve má ju takú, akú by mala pol roka pred parlamentnými voľbami aj v riadnom termíne. Už tam sú rôzne hry, je predvolebná kampaň, už sa pár hlasov sem tam odtrhne ale reálne opozícia nemá ani o jeden hlas viac ako mala v roku 2010 a koalícia má väčšinu akú má. Nie je vždy najefektívnejšia ale je.
A permanentná kritika predsedu opozičného Smeru-SD?
Však ešte nech si trošku zastrieľa.
O možnom zneužití tajných služieb sa hovorí pravidelne, politici otázku väčšej kontroly riešia roky. Prečo podľa vás dochádza v pravidelných intervaloch k úniku prepisov odpočúvaní rôznych osôb, či už politikov alebo novinárov?
Lebo tu máme systém, ktorý bol inštalovaný v roku 1997 Slovenskou informačnou službou počas pôsobenia Ivana Lexu. Ktovie, ako ten systém bol presne inštalovaný a či umožňuje alebo neumožňuje nelegálne odpočúvanie. To dnes nie je schopný na sto percent garantovať nikto. Aj preto sme sa rozhodli, ministerstvo vnútra aj spravodajská služba, že potrebujeme buď upgrade, alebo úplne nový systém, ktorý na jednej strane umožní krížovú kontrolu, čo dnes možné nie je a umožní, v prípade, že bude nelegálny odposluch, reálne zistiť vinníka nelegálneho odposluchu. Informácie o obchodovaní s nelegálnymi odposluchmi sú už roky, ale zatiaľ z trestnoprávneho hľadiska nebol za nelegálne odpočúvanie nikto odsúdený. Čiže systém zjavne nefunguje. Druhý dôvod pre upgrade alebo nákup nových systémov je technologický pokrok. V roku 1997 bola technológia na úplne inej úrovni. Stačí si porovnať, ako vyzerali a fungovali mobilné telefóny pred 14 rokmi. Ak chceme byť efektívni v boji proti zločinu, najmä organizovanému, či terorizmu a iným hrozbám, tak štát nemôže byť technologicky päť krokov pozadu za vývojom. Mnohým ľuďom modernizácia prekáža. Pýtam sa, prekáža to tým, ktorí chcú mať zachovaný súčasný stav.
Prečo teda systém ešte nebol zmenený?
Bude zmenený. Dohoda bola na úrovni vlády, že ministerstvo vnútra v koordinácii so SIS-kou nakúpia nové systémy. Je to vo finálnej fáze a predpokladám, že v krátkom čase budeme vedieť celý proces ukončiť.
Čo sa týka zlučovania SIS a vojenských spravodajských služieb, prípadne vznik nejakého úradu, ktorý by kontroloval všetky tieto zložky?
To sú zaujímavé návrhy. Ja neviem celkom kvalifikovane posúdiť, či potrebuje ministerstvo obrany svoju spravodajskú službu respektíve dve spravodajské služby. Je to na diskusiu, ktorá by ale nemala byť motivovaná len udalosťami posledných týždňov. Z hľadiska dohľadu nad tajnými službami, tam sú dve iniciatívy. Jedna zriadiť nejaký samostatný úrad. To by bolo tiež otázne, kto by ho viedol, kto by ho volil. To by bol zase nejaký politický nominant, ktorý by riadil úrad ako je napríklad NBÚ. Druhá možnosť je umožniť efektívnejšiu kontrolu parlamentu. Môj návrh v máji bol, aby výbor pre obrany a bezpečnosť určil dvoch poslancov – jedného z opozície a jedného z koalície, ktorí budú mať prístup aj ku konkrétnym informáciám, ktoré vykonáva policajný zbor, alebo SIS. Títo poslanci by museli mať bezpečnostnú previerku a dajme tomu každý rok mali mať povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na polygrafe (detektore lži), či neunikajú informácie. V takom prípade v tom nevidím problém.
V marci budú predčasné parlamentné voľby. Ako vidíte šance Kresťanskodeokratického hnutia?
Nikdy som sa nepúšťal do stanovania nejakých cieľov. Samozrejme, že budeme bojovať za čo najlepší výsledok. Ale tieto voľby budú veľmi otvorené. Dynamika vývoja už teraz, aj na budúci rok, bude pomerne rýchla, aj v Európskej únii, hlavne pre pokračujúcu ekonomickú krízu. Čiže dnes odhadovať, aký bude výsledok volieb, či už KDH, alebo iné strany, to si vyžaduje veľkú dávky odvahy založenej skôr na pocitoch ako na faktoch. Do toho by som sa nerád púšťal.
V súvislosti s krízou sa často hovorí, že hlavným tmelom novej vlády by malo byť jej proeurópske smerovanie. Ako by mala vyzerať podľa vás vláda?
Proeurópske smerovanie, to je ale skôr floskula. Na Slovensku nie je žiadna strana, ktorá by navrhovala, aby krajina nebola súčasťou EÚ. Sú strany ktoré sa v určitých veciach líšia. Napríklad do akej hĺbky má integrácia ísť. Smer-SD hovorí, že si vie predstaviť daňovú harmonizáciu, pre KDH je to neprijateľné. To by naozaj bola ekonomická vlastizrada, ktorá by stála mnohé pracovné miesta našich ľudí. To nie je veľmi sociálne opatrenie a tam so Smerom máme úplne iný pohľad na veci. Samozrejme pri Eurovale boli iné pohľady napríklad so SaS-kou, ale nemyslím si, že by na Slovensku boli nejaké výrazne protieurópske strany. Skôr si myslím, že KDH je v oblasti európskej politiky eurorealistické. Aj teraz keď prišiel z posledného summitu návrh, aby na schválenie jednotlivých opatrení stačil súhlas 85 percent členov únie, tak KDH sa vyjadrilo veľmi opatrne. My máme problém s tým, aby sa zužovali oblasti, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť. Lebo to tiež poškodzuje Slovensko ako malú krajinu. V tomto máme veľmi odlišné postoje ako má Smer.
S kým a za akých podmienok si viete predstaviť, že by mohlo ísť do vlády?
My sme veľmi jednoznačne povedali, že našou prioritou je stredopravá koalícia. A že si vieme predstaviť ako výnimočné riešenie, ak by pravica nemala väčšinu na zostavenie funkčnej vlády, širokú koalíciu. Musela by byť ale „pravo-ľavá“ vyvážená, minimálne na jednej strane SDKÚ a KDH a na druhej Smer. SDKÚ veľmi jednoznačne povedalo, že so Smerom po budúcich voľbách nepôjdu, že to je ich generálna línia a ja naozaj nemá dôvod to spochybňovať. Čiže ten projekt veľkej koalície sa zdá byť nie reálny.
Znamená to?
Znamená to, že buď bude stredopravá koalícia, alebo zostaví vládu Smer-SD. Z našich vyjadrení je jasné, že do vlády, kde nebude veľká koalícia s SDKÚ nepôjdeme. Dvojkoalícia so Smerom je pre KDH neprijateľná. To by som našich niektorých voličov z tohto pohľadu upokojil.
Zhováral sa Juraj Pruša