Oficiálny názov: Macedonia
Hlavné mesto: Skopje
Počet obyvateľov: 2 058 539
Rozloha: 25 713 km²
HDP na obyvateľa: 10 718 $
Vlajka:
Kód meny: MKD
Názov meny: Denar
Úradný jazyk: macedónčina
Zobraziť na mape: TU
Macedónsko, alebo Macedónska republika (oficiálne však FYROM – former yugoslavian republic of Macedonia – preklade „bývalá juhoslovanská macedónska republika) sa nachádza na Balkánskom polostrove.
Susedí so Srbskom, Kosovom, Gréckom, Albánskom a Bulharskom. Mapa Macedónska pomôže s orientáciou v tomto komplikovanom regióne.
Na oficiálnej medzinárodnej úrovni nazýva FYROM, pretože Gréci tvrdo protestovali proti tomu, aký táto bývalá juhoslovanská republika používa názov Macedónsko, keďže ide o označenie celého regiónu, z ktorého väčšia časť patrí pod Grécko. Grékov však najviac urazila drzosť Macedóncov, že si dovolili zneužiť názov historického štátu Grékov.
Hlavným a zároveň najväčším mesto je Skopje. Žije v ňom okolo pol milióna ľudí. Medzi ďalšie dôležité mestá patria: Bitola, Gostivar, Kumanovo, Prilep, Tetovo, Ohrid, Veles, Štip, Kočani či Kavadarci.
Pre milovníkov prírody má Macedónsko pripravených 50 jazier a 16 vrchov s nadmorskou výškou presahujúcou 2000 metrov.
Dovolenka v Macedónsku nepatrí medzi vyhľadávané. Víza do Macedónska nepotrebujete, avšak okrem hlavného mesta Skopje toho krajina až tak veľa neponúka.
Mezi zaujímavosti Macedónska dnes patria imigranti. Macedónsko je totiž na hlavnej migračnej trase.
História Macedónska
Macedónsko bolo dlho súčasťou Osmanskej ríše. Po Balkánskych vojnách a prvej svetovej vojne sa Osmanská ríša rozpadla. Súčasné Macedónsko sa stalo časťou Srbska ako Južné Srbsko. Neskôr sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vnikla Juhoslávia. Súčasné Macedónsko bolo v tejto Juhoslávii známe ako Vardar Banovina.
Počas druhej svetovej vojny bol Vardar Banovina rozdelený medzi Bulharsko a Talianmi okupované Albánsko. V roku 1944 bola vyhlásená Macedónska republika, ktorá sa neskôr stala jednou zo šiestich častí Juhoslávie.
Počas Juhoslovanskej vojny v 90-tych rokoch minulého storočia sa v Macedónsku nebojovalo. Krajina mala problém až počas Vojny o Kosovo, kedy do Macedónska utieklo asi 300 tisíc ľudí.
Na začiatku nového milénia na severe krajiny vypuklo albánske povstanie. Tento potenciálny konflikt bol utlmený v zárodku vďaka silám NATO.
Ekonomika
Od získania nezávislosti sa Macedónsku podarilo výrazne reformovať svoju ekonomiku. Krajina si musela prejsť podobnou cestou ako Slovensko – od centrálne plánovej ekonomiky k trhovým mechanizmom.
Oficiálnou menou Macedónska je macedónsky denár.
Obyvateľstvo
Macedónsko má výraznú albánsku menšinu, ktorá tvorí až štvrtinu populácie. Táto menšina je potenciálnym zdrojom nepokojov. Približne 4 percentá populácie sú Turci a 3 percentá Rómovia.