Oficiálny názov: Tuvalu
Hlavné mesto: Funafuti
Počet obyvateľov: 10 837
Rozloha: 26 km²
HDP na obyvateľa: 3 400 $
Vlajka:
Kód meny: AUD
Názov meny: austrálsky dolár
Úradný jazyk: tuvalčina, angličtina
Zobraziť na mape: TU
Tuvalu je ostrovný štát nachádzajúci sa v Tichom oceáne. V minulosti, pred získaním nezávislosti v roku 1976, bolo Tuvalu známe ako Lagúnové ostrovy či Elliceove ostrovy. Krajina pozostáva z troch koralových ostrovov a šiestich atolov. Celková rozloha súostrovia je iba 26 kilometrov, čo ho radí medzi najmenšie štáty sveta – po Vatikáne druhý najmenší štát sveta. Počet obyvateľov iba o pár stoviek prekračuje 10 tisíc. Hlavné mesto Tuvalu je Funafuti. O tomto meste drvivá väčšina Slovákov nikdy nepočula. Väčšina by nevedela ani povedať, kde na mape Tuvalu hľadať. Tuvalu sa prezentuje maximálne tak na slávnostných ceremoniáloch olympijských hier.
Najbližší susedia sú Kiribati, Nauru, Samoa a Fidži.
Zaujímavosťou Tuvalu je fakt, že maximálna nadmorská výška ostrovov je iba 5 metrov. Tuvalu čaká rovnaký osud ako všetky koralové ostrovy sveta. Stúpajúca vodná hladina pohltí väčšiu časť súše. Globálna klimatická zmena je pre Tuvalu asi najvážnejším problémom súčasnosti. Vláda nemusí ani tak riešiť chudobu, keďže nad budúcnosťou krajiny visí veľký otáznik. Najpravdepodobnejším scenárom, na ktorý sa vláda aj pripravuje, je presídlenie obyvateľstva. Už dnes majú obyvatelia možnosť emigrácie na Nový Zéland. Potenciálnym ďalším riešením je kúpa nejakého ďalšieho ostrova. Ten ale bude musieť byť sopečného pôvodu, pretože iba ostrovy tohto pôvodu vyčnievajú nad hladinu dostatočne vysoko, aby boli v bezpečí pred stúpajúcimi vodnými hladinami.
MPZ Tuvalu je TUV.
História Tuvalu
Prvým Európanom, ktorý sa plavil cez súostrovie bol španielsky moreplavec Álvaro de Mendaña. V tejto časti sveta sa plavil v roku 1568. O ostrovy však nebol výrazný koloniálny záujem. Súostovie získalo meno Elliceove ostrovy v roku 1819. Briti sa Tuvalu zmocnili na konci 19. storočia. V rokoch 1916 až 1974 bolo Tuvalu súčasťou britského protektorátu Elliceove a Gilbertove ostrovy.
V roku 1974 sa na Elliceovych a Gilbertových ostrovoch konalo referendum, kde sa občanov pýtali, či chcú samostatnosť ako celok, alebo preferujú ísť samostatnými cestami. Občania sa rozhodli pre druhú možnosť. V roku 1976 tak vznikli dva štáty – Kiribati a Tuvalu. Plnú samostatnosť získali v roku 1978. Tuvalu bolo prijaté za člena Organizácie spojených národov v roku 2000. Krajina sa tak stala 189. členom OSN.
Ekonomika Tuvalu
Ekonomika tohto tichomorského súostrovia patrí jednoznačne medzi najzvláštnejšie na svete. Až desať percent príjmov centrálne vlády pochádza z poplatkov za používanie internetovej domény .tv. Tuvalu malo v tomto smere šťastie, že mu bola pridelená takáto komerčne významná doména.
Ročne na .tv doméne Tuvalu zarobí takmer tri milióny dolárov. Z týchto peňazí by sa ani takémuto malému štátu ako Tuvalu stova podarilo prežiť. Ďalším významným zdrojom príjmov je Tuvalský štátny fond, do ktorého prispievajú Spojené štáty americké, Európska Únia, Austrália, Nový Zéland a Japonsko. Do štátneho rozpočtu prúdia peniaze aj z predaja rybárskych licencií.
Možno si poviete, že Tuvalu je tropický raj, kam sa hrnú bohatí turisti. Skutočnosť je trochu iná. V roku 2010 Tuvalu navštívilo iba 360 zahraničných turistov.
Obyvateľstvo
Väčšina obyvateľstva je polynézskeho pôvodu. Asi 4 percentá obyvateľstva majú mikronézsky pôvod.
Obyvateľstvo bude v najbližších desiatkach rokov trpieť klimatickými zmenami. Nový Zéland už zaznamenal žiadosť od o azyl, kde Tuvalská rodiny zdôvodňovala svoju potrebu ochrany globálnou klimatickou zmenou a nehostinnými životnými podmienkami na ich rodnom ostrove.
Náboženstvo
Tuvalu je kresťanská krajina. K tomuto vierovyznaniu sa hlási až 97 percent populácie.