Oficiálny názov: Pitcairnove ostrovy
Hlavné mesto: Adamstown
Počet obyvateľov: 56
Rozloha: 47 km²
HDP na obyvateľa:
Vlajka:
Kód meny: NZD
Názov meny: novozélandský dolár
Úradný jazyk:angličtina, pitcairnčina
Zobraziť na mape: TU
Pitcairnove ostrovy nie sú samostatnou krajinou. Sú súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Ich oficiálny štatút je zaoceánske územie. Pitcairnove ostrovy sa nachádzajú na zozname samostatne nevládnucích území, ktorý vedia komisia OSN pre dekolonizáciu. Do budúcna by sa tak Pitcairnove ostrovy mali stať samostatnou krajinou. Je však otázne, či sa to naozaj stane.
Pitcairnove ostrovy je súostrovie skladajúce sa zo štyroch ostrovov: Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno. Jediný obývaný je 3 kilometre dlhý ostrov Pitcairn. Na ňom žije všetkých 56 obyvateľov. Pitcairnove ostrovy sú krajinou s najnižším počtom obyvateľov na svete.
Pitcairnove ostrovy na mape nájdete niekde v strede medzi Južnou Amerikou a Novým Zélandom. Tahiti sa od Pitcairnových ostrovov nachádza asi 2 000 kilometrov na západ.
História Pitcairnových ostrovov
História tohto súostrovia patrí medzi tie najzaujímavejšie na svete. Len za málo krajinami sveta stojí taký silné príbeh. História Pitcairnových ostrovov je dokonca sfilmovaná.
Pitcairnove ostrovy boli až do roku 1790 neobývané. Zaujímavý je práve príbeh, akým spôsobom boli tieto ostrovy osídlené.
Všetko sa začalo v Anglicku v roku 1787. HMS Bounty vyplávala na dlhú misiu na Tahiti. Cieľom bolo previesť plody chlebovníka z Tahiti na územia, ktoré mala pod kontrolou Veľká Británia. Táto misia však nikdy nebolo naplnená.
Prvý problém nastal, keď Bounty kotvila na Tahiti príliš dlho. Neskôr sa ukázalo, že takýto dlhý pobyt narušil morálku posádky. Námorníci sa príliš zblížili s mietnymi obyvateľmi. Mnohí tu nadviazali vzťahy s miestnymi ženami. Toto sa však nepáčilo kapitánovi Bounty Jamesovi Blightovi. Začal svojich námorníkov trestať a karhať.
Bounty sa však nakoniec vydala na cestu späť. Časť posádky sa však časom vzbúrila a prebrala kontrolu nad loďou. Kapitána spolu s 18 prívržencami naložili do záchrannej lode a vypustili na voľné more. Bounty s novým kapitánom Christianom sa vydala späť na Tahiti. Časť vzbúrencov sa usadila na Tahiti a zvyšok s Bounty sa vydali hľadať svoje nové útočisko.
Posádka vedela, že na východ od Tahiti boli reportované Pitcairnove ostrovy. Nikto to však nevedel s istotou. Po mesiacoch hľadania sa im nakoniec tieto ostrovy podarilo nájsť. Pitcairnove ostrovy boli pre nich skvelým útočiskom. Ďaleko od všetkého, neobývané a s dostatkom jedla a vody.
Vzbúrenci rozobrali loď, čo sa zišlo to odviezli na pevninu a zvyšok lode zapálili. Podľa lode by ich ľahko našli.
Kapitán Blight sa po niekoľkých týždňoch dostal na breh a časom aj do Londýna. Británia vyslala dve vojenské lode, aby vzbúrencov našla a potrestala. Nakoniec našli iba 14 z nich na Tahiti. Vzbúrencov žijúcich na Pitcairnových ostrovoch nenašli.
Usadlíci na Pitcairnových ostrovoch zostali bez povšimnutia až do roku 1808. Nenašli ich však Briti, ale úplnou náhodou Američania. Trvalo ďalšie dva roky, dokým sa túto správu dozvedeli v Európe. Nikto však nakoniec nebol potrestaný. Americká loď totiž na Pitcairnových ostrovoch našla iba jedného Brita, 9 tahitských žien a niekoľko desiatok detí.
Život vzbúrencov na ostrovoch bol idylický iba niekoľko prvých rokov. Potom nastali problémy. Tahiťanom sa nepáčilo, že Briti s nimi manipulujú ako s majetkom. Tí si navzájom požičiavali manželky. Nevraživosť vystúpila na povrch aj medzi námorníkmi. Výsledkom bola séria vrážd. Tahitskí muži najskôr zavraždili niekoľko Britov. Ich manželky potom zabili tahitských mužov. A tak ďalej. Nakoniec zostal iba jeden Brit, ktorý sa stal hlavou komunity. V momente, keď túto komunitu objavila americká loď, išlo o šťastnú a prosperujúcu skupinu ľudí.
Ekonomika Pitcairnových ostrovov
Aj pri 56 ľuďoch môžeme hovoriť o ekonomike. Hospodárstvo súostrovia závisí predovšetkým na turizmu. Obyvatelia majú z turistického ruchu až 80 percent svojich príjmov. Na Pitcairnových ostrovoch však nečakajte klasické turistické rezorty, krčmy a bary. Takto to tu nefunguje. Väčšina turistov tu prichádza na výletných lodiach a na ostrovoch trávia iba niekoľko hodín. Tí, čo tu zostávajú dlhšie, trávia čas v domácnostiach bežných rodín. Nenájdete tu žiadne hotely či iné ubytovacie zariadenia. Pokiaľ chcete na súostroví stráviť noc, alebo dve, prespíte u miestnych. Tento systém ekologického turizmus je prospešný pre obe strany. Miestni ľudia si zarobia peniaze a turista má priamy kontakt s miestnou kultúrou.
Okrem turizmu majú na ostrovoch vyvinuté aj poľnohospodárstvo. Pitcairnove ostrovy sa tešia veľmi úrodnej pôde. Dokážu tu vypestovať množstvo tropického ovocia ako banány, mango, ananás, melón, kokosové orechy, avokádo, papája a množstvo ďalších.
Pitcairnove ostrovy sú po celom svete známe aj medom. Med vyrobený v tejto časti Tichého oceánu si ráno na raňajky natiera aj britská kráľovná.
Elektrická energia na súostroví je vyrábaná naftovými generátormi. Pitcairnove ostrovy mali v pláne prejsť na veternú energiu, ale projekt nevyšiel. Problém naftových generátorov je v tom, že takto vyrobená energia je drahá. Na ostrovoch nemajú elektrickú energiu 24 hodín denne. Dostupná je od ôsmej ráno do jednej popoludní. Potom zase od piatej do desiatej večer.
Obyvateľstvo
Populácia Pitcairnových ostrovov je v kríze približne od konca druhej svetovej vojny. Počet obyvateľov klesá. V roku 2012 bola situácia takáto: za posledných 21 rokov sa tu narodili iba 2 deti. Vláda sa snaží tento trend obrátiť a pritiahnuť nejakých imigrantov. Nie je to však veľmi úspešné. Je preto otázne, či takáto malá populácia má šancu vôbec prežiť.
Náboženstvo
Všetci obyvatelia ostrovov sú adventisti. Toto náboženstvo sem bolo privezené v roku 1890 a v histórii Pitcairnových ostrovov hralo veľmi významnú rolu. Dnes však jeho význam klesá. V roku 2000 chodilo pravidelne do kostola iba 8 ľudí.