Oficiálny názov: Špicbergy
Hlavné mesto: Longyearbyen
Počet obyvateľov: 2 642
Rozloha: 61 022 km²
HDP na obyvateľa:
Vlajka:
Kód meny: NOK
Názov meny: nórska koruna
Úradný jazyk: Nórčina
Zobraziť na mape: TU
Špicbergy je pôvodný názov pochádzajúci z holandčiny. Dnes sa tomuto súostroviu hovorí Svalbard. Špicbergy je najväčší ostrov tohto súostrovia. Ďalšie významné ostrovy sú Nordaustlandet a Edgeøya.
Svalbard nie je samostatnou krajinou. Nie je teda súčasťou Organizácie spojených národov. Svalbard či Špicbergy sú súčasťou Nórskeho kráľovstva. Na mape by ste Špicbergy našli niekedy na pol ceste medzi Nórskom a Severným pólom.
Mapa Svalbardu naznačuje, že podnebie tu nebude práve najteplejšie. Podnebie Špicbergov je arktické. To znamená, že je tu naozaj zima. Nie však až taká, ako by ste predpokladali na základe zemepisnej polohy. V porovnaní s územiami v podobnej polohe je na Špicbergoch teplejšie.
Na Špicbergoch žije necelých 3 tisíc ľudí. Špicbergy sú najsevernejšou trvalo obývanou oblasťou sveta. Konkrétne ide o mesto Longyearbyen. Na Špicbergoch sa nachádzajú usadlosti aj severnejšie od Longyearbyen. Nejde však trvalo obývané usadlosti. Ľudia v nich bývajú iba za účelom práce. Väčšinou ide o vedecké tímy, ktoré sa v pravidelných intervaloch striedajú.
Oficiálny štatút Špicbergov je nezačlenené teritórium. Súostrovie má vlastnú volenú vládu. Na jej čele však stojí guvernér, ktorý je dosadzovaný nórskou vládou.
Špicbergy ponúkajú svojim návštevníkom prekrásnu prírodnú scenériu. Dovolenka na Špicbergoch je o obdivovaní prírody. Nachádza sa to niekoľko národných parkov, ktoré pokrývajú cez 60 percent plochy ostrovov. Veľká časť súostrovia je pokrytá ľadovcami. Opakové rozširovanie a ústup ľadovcov vytvorili veľmi zaujímavé útvary na pobreží – tzv. fjordy.
Veľmi osobitá je aj miestna fauna. Na Špicbergoch sa každý rok pária milióny vtákov. Nájdete tu aj polárnych medveďov, arktické líšky či veľryby a delfínov.
História Špicbergov
História Svalbardu je pomerne dlhá. Nóri o tejto časti sveta vedia približne od 12. storočia. Prvá zmienka o návšteve Špicbergov však pochádza až z roku 1604. Vtedy sa do tejto oblasti v rámci rybolovu dostala britská loď. Nasledovalo obdobie, ktoré by sme mohli opísať ako chaos. Britské (spočiatku anglické), dánske, holandské a francúzske lode sa snažili navzájom zabrániť v prístupe k tomuto súostroviu.
Na konci 18. storočia sa do tohto príbehu pridali aj Rusi. V tejto oblasti sa pustili do lovu všetkého možné. Ich aktivity na a pri Špicbergoch trvali až do roku 1820, kedy túto oblasť pod tlakom Britov opustili.
Na konci 19. storočia sa civilizovaný svet začal intenzívne zaujímať o Špicbergy. Spustila sa tzv. arktická turistika a začali rôzne ťažobné aktivity. Zo Špicbergov sa podnikali rôzne arktické expedície.
Zvýšená atraktivita Špicbergov spôsobila otvorenie otázky, komu vlastne toto súostrovie patrí. Politici začali túto otázku riešiť už v roku 1911. Rozhovory však prerušila prvá svetová vojna. K dohode došlo v roku 1920, kedy došlo k podpísaniu tzv. Svalbardskej dohody. Tá začala platiť v roku 1920 a suverenitu súostrovia pripísala Nórsku. Všetky signatárske strany však mali nárok na rybolov, lov a využívanie miestnych minerálnych zdrojov.
Po podpise dohody sa Nórsko rozhodlo súostrovie premenovať. Holandský názov Špicbergy sa zmenil na Svalbard. Rusko sa však túto zmenu názvu ignorovalo a stále používalo názov Špicbergy. Rusko týmto chcelo vyjadriť svoje teritoriálne nároky na Svalbard. Keďže Slovensko malo v 20. storočí k Rusku veľmi blízko, aj u nás za stále používal názov Špicbergy.
Počas druhej svetovej vojny boli Špicbergy okupované nemeckou armádou. Po skončení vojny Rusko navrhlo Nórsku spoločnú administráciu súostrovia. Nórsko to však zamietlo a do dvoch rokov sa stalo členom Severoatlantickej aliancie.
Toto sa Rusku samozrejme nepáčili. Rusi mali na Špicbergov pomerne veľkú civilnú populáciu, ktorá bola väčšia ako tá nórska. Hlavným účelom udržovania Rusov na Špicbergoch bolo zamedziť, aby NATO toto súostrovie mohlo využiť na vojenské účely.
Ekonomika Špicbergov
Hospodárstvo Svalbardu je závislé na turizme, ťažbe uhlia a výskume. Celkovo však ide o veľmi malú ekonomiku. Turizmus tú má svoje perspektívu, hoci mnohé odborníci sa toho obávajú. Ťažba uhlia tu funguje už viac ako 150 rokov. Každý deň sa na Špicbergoch nachádza množstvo výskumných pracovníkov. Svoju výskumnú stanicu tu má napríklad aj americká vesmírna agentúra NASA.
Obyvateľstvo Špicbergov
Populácia Svaldardu je veľká asi ako väčšia slovenská dedina. Z necelých 2700 ľudí je cca 450 Rusov. Okrem Nórov tu žijú aj Poliaci, Thajčania, Nemci, Nemci, Dáni a Švédi.
Náboženstvo
Špicbergy sú katolícka krajina. O veriacich na Špicbergoch sa stará diecéza z Osla.