Ľudia by bez gastrolístkov jedli menej, kúpili by iný tovar

Gastrolístky
ILUSTRAČNÁ SNÍMKA - Gastrolístky alebo tiež stravné lístky či poukážky sú ceniny, ktorými možno platiť za jedlo v reštaurácii alebo v obchode. Bratislava, 26. máj 2015. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) – Ak by gastrolístky nahradil finančný príspevok, až 72,7 percenta zamestnancov by využilo tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Viac ako 35 percent opýtaných by takúto náhradu minulo na úplne iné účely, ako je stravovanie.

Teplú stravu počas dňa pritom považuje pre svoje zdravie za dôležitú takmer 93 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre agentúru SITA v dňoch 16. až 19. júna tohto roka na vzorke 2026 respondentov vo veku 18 až 64 rokov.

Ľudia sa obávajú úplného zrušenia stravných príspevkov

„Zavedenie finančného príspevku by sa vo väčšej miere dotklo aj majiteľov reštaurácií. Podľa výsledkov prieskumu by prišli o veľkú časť svojich zákazníkov,“ uviedol výkonný riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Ak by totiž zamestnávateľ namiesto gastrolístkov poskytoval zamestnancom finančnú náhradu, 33,4 percenta opýtaných by chodilo na obedy do reštaurácií menej často, ako keď mali gastrolístky.

Ak by sa uvedené odpovede prepočítali len z tých, ktorí odpovedali, že chodili do reštaurácií aj doteraz, tak pri poskytovaní finančnej náhrady namiesto gastrolístkov, by až 43,3 percenta ľudí chodilo obedovať do reštaurácií menej často.

Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň ľudia obávajú, že nahradenie gastrolístkov by mohlo viesť k úplnému zrušeniu príspevku zamestnávateľa na stravovanie na Slovensku. „Takáto situácia hrozí podľa 52,4 percenta opýtaných. Po úplnom zrušení stravného by 38 percent opýtaných jedlo teplé obedy menej často ako doteraz,“ upozorňuje Slosiarik. Zo vzorky ľudí, ktorí chodia obedovať do reštaurácií, ide až o 48 percent ľudí.

Väčšina zamestnancov by pre gastrolístky zmenila reštauráciu

Prieskum sa zaujímal aj o to, či by ľudia chodili do reštaurácie, ak by v nich prestali brať gastrolístky. Do reštaurácie, ktorá by prestala brať gastrolístky, by na teplý obed úplne prestalo chodiť, alebo by do nej chodilo menej často 38 percent opýtaných a 21,8 percenta oslovených by si vybralo inú reštauráciu nablízku, kde gastrolístky berú. „Len 17,6 percenta ľudí by chodilo do reštaurácie rovnako často ako doteraz aj v prípade, že by si nemohli kúpiť obed za gastrolístky,“ uviedol Slosiarik.

Prieskum si objednala agentúra SITA v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce od skupiny poslancov za OĽaNO a poslanca Juraja Drobu (SaS), o ktorom by mali poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Pracovný kódex chcú opoziční poslanci novelizovať tak, aby umožňoval zamestnancom vybrať si, či chcú dostávať od zamestnávateľa gastrolístky alebo finančnú náhradu ako príspevok na stravovanie.

Takáto možnosť by bola zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo by sa umožnilo zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku. Poslanci tiež navrhujú, aby bol finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane z príjmu, čím by sa zrovnoprávnili nároky zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom