BRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Vedúci pracovníci sa dopúšťajú podvodného konania stále častejšie. Vyplýva to z prieskumu globálnej siete firiem KPMG, ktorá sa zameriava na audit, dane a poradenstvo.
Riaditelia spoločností sa podieľali na podvodnom konaní v 26 percentách vyšetrovaných podvodov, v roku 2007 to bolo 11 percent.
Štúdia s názvom Ako vyzerá typický podvodník? analyzuje charakteristiky podvodného konania na základe 348 skutočných prípadov, ktoré KPMG sledoval v 69 krajinách. Celková škoda pri týchto prípadoch kriminality bielych golierov dosiahla asi 300 miliónov dolárov.
V prípadoch sledovali podvody, tak ako sú charakterizované v zahraničí, na Slovensku ich možno skôr označiť pojmom hospodárska kriminalita. „Podvod býva skrytý, často spoločnosť roky nevie, že jej tam unikajú milióny,“ konštatoval manažér oddelenia forenzných služieb KPMG Viliam Kačeriak.
Typický podvodník je muž vo veku od 36 do 45 rokov, ktorý pracuje v oblasti financií alebo zastáva rolu súvisiacu s financiami, za tým nasleduje oblasť predaja. Typický podvodník v spoločnosti pracuje viac ako 10 rokov a je členom vyššieho manažmentu. „Je do nich vkladaná vyššia dôvera, lepšie poznajú slabé miesta,“ zhodnotila manažérka oddelenia forenzných služieb Ľubica Martauzová. Podľa nej je zaujímavé, že u žien- podvodníčok sa v rôznych regiónoch sveta ich výskyt líši. Môže to súvisieť s celkovým pomerom zastúpenia žien v riadiacich funkciách v týchto regiónoch, resp krajinách.
Priemerný čas na odhalenie: 3 roky
„Typický podvodník“ má často lepšiu možnosť obísť kontrolné mechanizmy a mohol si už získať pomerne vysokú osobnú dôveru.
S najväčšou pravdepodobnosťou by sa dopustil sprenevery a podvodov pri obstarávaní. Kačeriak spomenul príklad lokálnej pobočky firmy, kde viedli okrem riadneho účtovníctva aj paralelné fiktívne účtovníctvo. V inej firme zas riaditeľ predkladal na preplatenie fiktívne výdavky, napríklad cestovné alebo náklady na školenie.
„Predložil aj sfalšovanú zmluvu,“ dodal Kačeriak. Iný riaditeľ požičiaval firemné peniaze miestnym podnikateľom. Vo firme obchodujúcej s odpadmi zas predávali sprostredkovateľským firmám odpad a tie ho predávali mnohonásobne drahšie. „Podvod je skrytý, často spoločnosť roky nevie, že jej tam unikajú milióny,“ konštatoval Kačeriak. Priemerný čas na odhalenie podvodu presahuje tri roky.
Majú komplicov
Globálny prieskum naznačuje, že v 61 percentách prípadov podvodník konal v spolupráci s treťou osobou – internou alebo externou. „Ďaleko väčšiu tendenciu konať v spolupráci majú muži než ženy,“ povedala Martauzová. U spoločností zo strednej a východnej Európy sa trend podvodníkov spolupracovať s niekým iným prejavil v 63 percentách prípadov. Takýto charakter potvrdzuje aj prieskum významných zverejnených prípadov, ktoré viedli k odsúdeniu páchateľov na Slovensku. Ten ukazuje, že vo viac ako polovici týchto prípadov existovala spolupráca s treťou osobou.
Spoločnosti podľa zistení prieskumu ignorujú varovné signály. Je to napríklad skutočnosť, že zamestnanec si zriedka berie dovolenku alebo jeho životný štýl nezodpovedá jeho príjmom. Iba v šiestich percentách prípadov podvodného konania zahrnutých do štúdie v roku 2011 boli zaznamenané varovné signály, ktorými sa spoločnosti zaoberali. Ide o výrazný prepad v porovnaní s 24 percentami v roku 2007.
Keď zlyhá firemná komunikácia
O niečo priaznivejšia je situácia v strednej a východnej Európe, kde spoločnosti konali na základe varovných signálov v 11 percentách prípadov. Podľa záverov analýzy došlo k zverejneniu iba v 23 percentách odhalených podvodov, pričom 46 percent bolo komunikovaných interne. V strednej a východnej Európe bolo interne komunikovaných 30 percent prípadov podvodov, pričom iba 11 percent bolo zverejnených. Horšie je na tom už len India, povedala Martauzová.
Nekomunikovanie týchto prípadov považuje za premárnenú šancu firmy, aby aj pred zamestnancami deklarovala, že také prípady nebude tolerovať. Len dve percentá podvodov v strednej a východnej Európe oznámili príslušným orgánom, v globálnom priemere to bolo 13 percent.
V strednej a východnej Európe bolo najčastejším postihom za podvod disciplinárne konanie. Takýto krok nasledoval v 33 percentách prípadov, pričom k rezignácii (dobrovoľnému odchodu) došlo k 24 percentách prípadov. K právnym krokom len v 17 percentách a občiansko-právne konanie sa uskutočnilo v dvoch percentách prípadov.