Maďarské strany sa po prvýkrát nemusia dostať do parlamentu, ukazujú predvolebné prieskumy

Národná rada SR, parlament
Foto: ilustračné, SITA/Ľudovít Vaniher.

Strany zastupujúce občanov maďarskej národnosti prvý raz od slobodných volieb v roku 1990 môžu skončiť pred bránami parlamentu. Ukázali to viaceré doterajšie zistenia výskumných agentúr.

O takomto riziku hovorí aj sociológ Martin Slosiarik, podľa ktorého možno očakávať zostrenie kampane konkurenčných maďarských strán.

„Keď sa bijú dve strany, je riziko, že sa nemusí ani jedna dostať do parlamentu. Zvlášť, keď sú tieto strany približne rovnako efektívne pri získavaní voličov,“ povedal agentúre SITA Slosiarik.

Maďarčina ako nástroj

Hlavný súboj medzi sebou vedú strany Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS) a Most-Híd. Kým MKS sa opiera hlavne o voličov maďarskej národnosti na juhu Slovenska, Most-Híd sa v minulosti spoliehal aj na voličov slovenskej národnosti.

Teraz sa situácia zmenila. Most-Híd už v menšej miere môže očakávať prísun slovenských hlasov a bojuje o voliča na juhu krajiny.

Napríklad predvolebná debata 10. februára v televízii TA 3 ukázala, že nástrojom zápasu o hlasy je tiež používanie materinského maďarského jazyka.

Kandidát strany MKS Zoltán Cziprusz poďakoval za možnosť využiť tlmočníka a hovoril po slovensky. Kandidát Mostu-Híd Csaba Fehér zdôraznil, že pre jeho stranu sú dôležité práva národnostných menšín a rozprával po maďarsky.

Rozhodne volebná účasť

Podľa Slosiarika počas kampane sa bude snažiť jedna z maďarských strán ukázať väčšiu kompetentnosť a šance zastupovať maďarských voličov.

„Zdá sa, že by to mal byť Most-Híd. Ak by bol bližšie k päťpercentnej hranici, nemôže sa už spoliehať na slovenských voličov mimo južného Slovenska. Je však veľkou otázkou, či sa Mostu-Híd podarí mobilizovať voličov v rómskej komunite,“ povedal Slosiarik. Upozornil, že obidva subjekty sa usilujú o obmedzené množstvo voličov. „Keby vytvorili jednú spoločnú stranu, tak päťpercentnú hranicu by určite prekročili,“ poznamenal.

Predpokladá, že až prípadný neúspech obidvoch strán bude po voľbách smerovať k hľadaniu spolupráce.

Úspech maďarských strán závisí podľa sociológa od volebnej účasti. „Vyššia účasť nie je pre maďarské strany dobrá správa, lebo ich rezervoár je veľmi obmedzený. V roku 2016 boli práve južné okresy tie, kde bola účasť najnižšia. Tam sú maďarské strany silné. Jediná cesta, ktorú majú, je výrazná mobilizácia na južnom Slovensku a vysvetlenie, že potrebujeme maďarský hlas,“ priblížil sociológ.

Neúspešné rokovania

O spoločný postup sa vlani neúspešne pokúsili mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK) a parlamentný Most-Híd. Obidve strany sa obviňovali, prečo rozhovory stroskotali.

SMK tvrdila, že líder Mosta-Híd Béla Bugár nechcel vylúčiť povolebnú spoluprácu so Smerom-SD. Bugár sa však minulý mesiac v relácii TV Markíza vyjadril, že so Smerom by už do ďalej vlády nešiel a že Fico by mal po voľbách odísť z politiky, ale rozhodnutie je na ňom.

Po krachu spoločných rozhovorov sa SMK dohodla na spolupráci s Maďarským fórom, ktoré založil poslanec Zsolt Simon a stranou Spolupatričnosť. Vytvorili zoskupenie MKS, s ktorým kandidujú v parlamentných voľbách, ktoré budú 29. februára.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Martin Slosiarik
Firmy a inštitúcie Maďarská komunitná spolupatričnosťMost-Híd