Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár (69) nedávno svojim podpisom v bratislavskom hoteli Carlton Radisson Blu potvrdil, že Slovensko bude účastníkom budúcoročných OH v Rio de Janeiro (5. – 21. augusta). Hneď po podpise tohto dokumentu sme ho oslovili, aby prezradil, s akými pocitmi prihlášku podpísal, čo si od účasti SR na OH 2016 sľubuje – a ako vidí šance Slovákov dostať sa v Riu na medailové priečky.
Čo v praxi znamená váš podpis pod prihlášku Slovenska na hry XXXI. olympiády v Rio de Janeiro?
Je to v podstate prvý krok k účasti našich športovcov na olympijských hrách 2016 v Brazílii.
Čo by sa stalo, ak by ste tento dôležitý dokument nepodpísali?
Tak by sme ako krajina nemohli ísť na olympiádu. Prihlášku sme podpísať museli, lebo organizátori nás na OH pozvali. Museli sme im v presne stanovenom termíne odpovedať.
Dokedy bolo treba podpísať prihlášku do Ria? Prečo ste si to nechali až na druhú polovicu októbra?
Prihlášku na olympiádu do brazílskeho Ria sme museli podpísať najneskôr do konca októbra 2015, takže teraz v druhej polovici októbra to bol naozaj najvyšší čas. Urobili sme to na úrovni. Využili sme skutočnosť, že v Bratislave sme v sobotu 17. októbra zorganizovali 8. európske fórum športovcov, čo sa na Slovensku nepodarí urobiť každý rok. Podpis prihlášky do Ria 2016 bol súčasťou tejto prestížnej akcie, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 70 delegátov z 36 krajín. Medzi nimi bolo dokonca aj 15 olympijských medailistov z jedenástich krajín. Takže akt podpísania prihlášky do Ria veľmi dobre zapadol do programu tohto významného stretnutia športovcov – olympionikov z celej Európy. Bolo to veľmi dobre načasované.
Mnohí ľudia vnímajú podpisovanie prihlášky na olympiádu iba ako čisto formálnu akciu. Vy ste počas svojho pôsobenia vo funkcii šéfa SOV od roku 1999 takýto olympijský dokument podpisovali už viackrát. Aj pre vás je to iba formálna vec? Ako vlastne takúto slávnostnú chvíľu prežívate? Ako ju vnímate?
Pociťujem to ako symbol toho, že ako krajina, ako Slovensko, naozaj chceme ísť na olympijské hry. Pre mňa osobne je to potvrdenie toho, že chceme byť súčasťou veľkého sviatku športu, že chceme byť členmi veľkej celosvetovej olympijskej rodiny. A to už nie je žiadna formalita (krátka odmlka). Je to pre nás sviatok, pretože nie vždy v histórii sme mali takúto možnosť (krátka odmlka). Počas existencie bývalej spoločnej republiky sme nemali takú príležitosť. Až posledných 25 rokov máme právo podpisovať samostatnú prihlášku na olympiádu. Preto ani tento, pre niekoho možno, formálny akt neberiem na ľahkú váhu. Má to pre mňa veľký význam, je to predsa prejav našej samostatnosti.
Keď hovoríme o tom, že Slováci chcú ísť na olympiádu do Brazílie, skúste definovať ako sú podľa vás slovenskí športovci pripravení na olympiádu v Brazílii?
Veď to predsa sledujete, nie? Slovensko má v tomto roku až štyroch majstrov sveta! Vo vážnych a populárnych športoch. Čo podľa mňa nie je také zlé vysvedčenie (krátka odmlka). Ja to stále tvrdím, že na Slovensku máme športovcov – a fakt dobrých športovcov, ktorí sa veľmi dobre pripravia na OH 2016 v Riu. V rámci svojich momentálnych možností sa svedomito pripravia na súťaže, ktoré ich čakajú v Riu. Samozrejme, nie všetci môžu byť v celosvetovej konkurencii medailovo úspešní, nie každý môže konkurovať svojim rivalom. Osobne odhadujem približne 15 – 20 našich športovcov, ktorí majú reálne predpoklady na to, aby budúci rok v Brazílii rozšírili rodinu slovenských olympijských medailistov. Ja tomu naozaj verím. Naozaj máme dobrých športovcov, na ktorých môžeme byť právom hrdí.
Súhlasíme s vami, lebo tie výsledky najmä z druhej polovice roka 2015 dávajú veľkú nádej na to, že v Riu by mohli slovenskí olympionici vybojovať aj viac medailových úspechov?
V tejto súvislosti však treba povedať, že mimoriadne dôležité bude, aby tie výkony a výkonnosť, ktorú mali tohto roku, dokázali budúci rok zopakovať v silnej olympijskej konkurencii (krátka odmlka). Teraz to nechápte tak, že idem tvrdiť, že svetová konkurencia na tohoročných svetových šampionátoch bola menšia, bola slabšia. To vôbec nie (krátka odmlka). Ale všetci veľmi dobre vieme, že väčšina športovcov sa na olympijské súťaže pripravuje mimoriadne poctivo. Lebo mnohí práve účinkovanie na olympiáde považujú za vrchol svojej kariéry, za top udalosť svojho športového života. Takže bude to veľmi ťažké.
Už ste sa viackrát tento rok vyjadrili aj k počtu slovenských športovcov, ktorým v Riu de Janeiro budú slovenskí priaznivci držať palce. Akú veľkú výpravu našich športovcov predpokladáte poslať na prvé olympijské hry na území Južnej Ameriky?
Myslím, že naša výprava športovcov sa bude pohybovať na úrovni okolo 50 – 55 ľudí. Pravda, pokiaľ sa do Ria nedostane nejaký slovenský kolektívny šport. V tom prípade by sa podstatne rozrástla. Šancu majú iba vodní pólisti, ktorí budú hrať kvalifikáciu v januári 2016.
Účasť v kolektívnom športe býva pre mnohé krajiny takou čerešničkou na torte. Slovensko naposledy v kolektívnych športoch reprezentovali futbalisti a basketbalistky na OH 2000 v Sydney. V čom vidíte hlavnú príčinu toho, že už 16 rokov slovenský kolektívny šport na OH chýba?
V prvom rade v tom, že postúpiť na OH v kolektívnom športe je pre európske tímy mimoriadne ťažké. Naozaj. Pretože tá konkurencia v rámci celej Európy je veľmi silná. Účasť na OH turnajoch musí byť predsa univerzálna. To znamená, že v každom tímovom športe musí tam byť zastúpenie všetkých kontinentov. Na OH musí štartovať zástupca každého kontinentu. A na Európu potom podľa tohto postupového kľúča zostáva iba 4 – 5 miest, o ktoré bojuje päťdesiat krajín! To je poriadne husté sito, cez ktoré je veľmi ťažké sa dostať.
Podľa vás aké olympijské hry pripravia budúci rok Brazílčania? Aké hry očakávate v tejto juhoamerickej krajine?
Verím, že perfektné. Som presvedčený, že to budú olympijské hry plné silných emócii, plné farebnosti, plné veľkého nadšenia a radosti. V Brazílii očakávam naozaj veľký športový sviatok. Možno aj s chybami… Možno aj s omylmi… Ale podobne ako Talianom, tak aj Brazílčanom treba mnohé veci odpúšťať. Oni si predsa žijú svoj život… Oni majú svoje životné tempo (krátka odmlka). To my Európania mnohokrát vôbec nechápeme, to nemôžeme pochopiť. Preto by sme voči Brazílčanom mali byť budúci rok zhovievaví a chápaví. Určite urobia všetko, čo bude v ich silách, aby sa na olympiádu v ich krajine ešte dlho spomínalo. Podľa možnosti iba v dobrom.
Ako potom vnímate množstvo poplašných správ v rôznych svetových médiách, ktoré poukazujú na stále ešte nedokončené olympijské objekty, na chýbajúcu infraštruktúru, či ďalšie nemalé problémy okolo zabezpečenia budúcoročnej olympiády? Čo si o tejto celosvetovej kampani o svojráznom brazílskom prístupe k olympiáde myslíte?
Ja som už dosť skúseným funkcionárom, aby som to dokázal rozpoznať. Ono sa to vlastne opakuje pred každými olympijskými hrami. Pred každou olympiádou. Vyťahujú sa problémy, hľadajú sa nedostatky a chyby. Veľa sa o nich píše, hovorí, diskutuje… Veľa sa kritizuje. A nakoniec je všetko úplne inak. Lebo tá radosť z toho veľkého sviatku svetového športu prekryje akékoľvek problémy. Verím, že tak to bude aj o rok v Riu (krátka odmlka). Napokon, organizátori olympiády urobia všetko pre to, aby sa toto prestížne celosvetové podujatie skončilo dobre. A je jedno, či sú to ľudia a organizátori OH v Japonsku, Brazílii, v Rusku, v USA či Anglicku alebo v Číne. Všetci sa vždy snažia pripraviť pre športovcov i návštevníkov tie hry čo najlepšie. Všetci robia všetko pre to, aby sa ľuďom v ich krajine páčilo, aby sa v nej dobre cítili. Ťažko teraz niečo niekomu vyčítať (krátka odmlka). Proste, kým sa nestretneme naozaj s veľkými problémami a nedostatkami priamo na mieste, priamo v dejisku podujatia, musíme veriť, alebo aspoň dúfať v to, že olympiáda bude naozaj úspešná.
Deväť a pol mesiacov zostáva do začiatku Hier XXXI. olympiády v Riu de Janeiro. Budú to pre vás pracovníkov a funkcionárov Slovenského olympijského výboru náročné mesiace?
Nepochybne áno. Musíme postupne dávať dokopy ten náš tím, ktorý nás v Riu bude reprezentovať. Zatiaľ vieme, že istú účasť v Riu má tridsať Slovákov. Veríme, že postupne budú olympijské kritériá spĺňať ďalší a ďalší naši športovci… Ale okrem športovej stránky je tu predsa aj organizačná zložka. Aby som bol konkrétny. Momentálne sa trápime so zabezpečením dopravy, pretože miesteniek na letecké spoje z Európy do Ria je pomerne málo (krátka odmlka). Už teraz je nedostatok voľných prepravných kapacít. Preto je treba lístky do lietadiel rezervovať s určitým časovým predstihom. Potrebujeme kúpiť väčšinu lístkov do Ria. A to aj napriek tomu, že ešte nevieme presne, kto vlastne do Brazílie pôjde. Žiaľ, v tomto si nepomôžeme… Jednoducho je to tak. Musíme trochu kalkulovať a predvídať. Pokiaľ sú hry mimo Európy, tak s tou celkovou dopravou, s transportom športovcov a ich športového materiálu do zámoria je to zlé. Vždy je to náročný proces. Doprava do dejiska a späť je najväčším logistickým problémom.
Keď spomínate logistiku, pred štyrmi rokmi bola olympiáda v Londýne, kde to bolo všetko perfektne zorganizované a zabezpečené. Ako si spomínate na prepravu slovenskej výpravy a materiálu do Anglicka?
To bolo niečo úplne iné. Dúfajme, že o osem rokov budú olympijské hry opäť v Európe. A tých problémov s dopravou a transportom bude menej (smiech). Ale ja verím tomu, že my to aj budúci rok zvládneme. Napokon, nebude to až taká veľká výprava z našej strany, aby sme tú logistiku nezvládli (krátka odmlka). Máme medzi sebou skúsených ľudí, ktorí prepravu výpravy na olympiádu zabezpečovali už viackrát. Už s tým majú svoje skúsenosti. Preto verím tomu, že to dokážeme urobiť k spokojnosti všetkých, ktorí do Južnej Ameriky budú cestovať. Už teraz pracujeme na tom, aby to všetko klapalo tak, ako by sme to my chceli mať (krátka odmlka). Ako by sme si to želali. A to do olympiády máme viac ako 280 dní.
Štefan Žilka