BANSKÁ BYSTRICA 7. februára (WEBNOVINY) – Dohodu o mimoexekučnom vyrovnaní pohľadávky, na základe ktorej mal Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) zaplatiť firme AKUS od jesene 2007 za tri roky 303 miliónov korún, respektíve 10,058 milióna eur, považuje súčasný župan Vladimír Maňka za nevýhodnú. Chce dosiahnuť obnovu súdneho konania, pretože sporná pohľadávka podľa neho reálne neexistuje, keďže vznikla na základe prác fakturovaných nad rámec pôvodnej zmluvy, navyše išlo podľa jeho indícií o nevykonané práce. „A z neexistujúcej pohľadávky nemôžu vznikať ani také vysoké úroky,“ dodal Maňka. Ešte v januári rozhodol o okamžitom zastavení splátok firme AKUS. Doteraz jej už Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) zaplatil 5,6 milióna eur. „Nikdy v živote, keby som bol predsedom BBSK, by som takúto zmluvu o urovnaní nepodpísal. Bola maximálne nevýhodná pre náš kraj, pre jeho obyvateľov. Som presvedčený, že ak k obnove súdneho konania dôjde, tento proces vyhráme,“ povedal pre agentúru SITA Maňka. Ďalšie splácanie pohľadávky by podľa neho ohrozilo rozpočet banskobystrického vyššieho územného celku (VÚC) a existenciu zariadení v jeho pôsobnosti. Maňka je pripravený obrátiť sa s týmto sporom aj na Európsky súdny dvor v Štrasburgu.
Sporná pohľadávka má počiatok ešte v roku 1997, kedy vtedajší riaditeľ Domova sociálnych služieb (DSS) Úsvit v Detve-Piešti Július Feješ uzavrel so súkromnou stavebnou firmou zmluvu na rekonštrukciu budovy v cene takmer 1,5 milióna korún (49 790 eur) a s neobvyklou zmluvnou sankciou tri percentá z ceny diela za oneskorenú úhradu faktúry za každý deň omeškania. Dodatkom, ktorý podpísal Feješ ešte v tom istom roku, sa cena rekonštrukcie zvýšila o 3,4 milióna korún (112 859 eur). Pre nedostatky na diele potom DSS Úsvit neuhradil v lehote faktúru na sumu 300 905 korún (9 988 eur). Jej zaplatenia sa zhotoviteľ domáhal súdnou cestou a Okresný súd vo Zvolene rozhodol v jeho prospech. Keďže Feješ ako štatutár nevyužil možnosť odvolania sa proti rozsudku, DSS Úsvit bol podľa rozsudku povinný zaplatiť zhotoviteľovi sporných 300 905 korún (9 988 eur) plus zmluvnú pokutu, ktorá každým dňom rástla.
Po vzniku samosprávnych krajov prešiel DSS Úsvit do majetku banskobystrickej župy. Do októbra 2007, kedy vtedajší predseda Milan Murgaš podpísal zmluvu o mimoexekučnom vyrovnaní, narástla pohľadávka, ktorej majiteľom sa medzitým stala firma AKUS, na 470 miliónov korún (15,601 milióna eur). Médiám aj poslancom samosprávneho kraja, ktorí zmluvu odobrili až dodatočne, ju Murgaš prezentoval ako úspech a výsledok tvrdej poldruhamesačnej práce, vďaka ktorej sa podarilo stopnúť začínajúce sa exekúcie. Podrobnejšie informácie však médiám neposkytol a poslanci ich dostali na CD v deň zasadnutia za podmienky písomného zaviazania sa k mlčanlivosti o obsahu, čo viacerí odmietli urobiť.
Na otázku, prečo tento dlh rieši BBSK až tak neskoro, teda v októbri 2007, Murgaš vtedy uviedol, že táto pohľadávka nebola v čase, keď preberal funkciu predsedu BBSK, vedená v účtovníctve župy. „Bola tam zanesená až dodatočne, podľa môjho názoru to bolo všetko dopredu nejakým spôsobom premyslené a dohodnuté,“ vyhlásil Murgaš. Neskôr dodal, že nemohol konať skôr, lebo právnici najatí Banskobystrickým samosprávnym krajom deklarovali, že bude obnova súdneho konania, a keby župa začala splácať dlh, uznala by ho. „Ale keď prišlo na exekúcie, museli sme konať,“ povedal v októbri 2007 Murgaš. Jeho tvrdenie, že o dlhu DSS Úsvit nevedel, lebo nebolo v účtovníctve BBSK, následne opoziční poslanci spochybnili. Informovali, že v záverečných účtoch banskobystrického VÚC bol každý rok tento záväzok uvedený. „Zdá sa, že sa rozmáha nová móda presúvania verejných peňazí do súkromných rúk. Dlhy sa neriešia, nechá sa nabaľovať penále a potom sa nejako dohodne,“ povedal v októbri 2007 poslanec Ján Chladný.
Časť opozičných poslancov vtedy tiež upozorňovala, že Murgaš nemal právo zmluvu podpísať pred jej schválením v zastupiteľstve, pretože tým neoprávnene nakladal s majetkom. „Predseda môže rozhodovať do sumy milión korún. Všetko, čo urobí nad rámec, podlieha schváleniu zastupiteľstva,“ uviedla v októbri 2007 poslankyňa Tatiana Štulrajterová. Podľa vtedajšieho zmluvného právneho zástupcu BBSK Jozefa Zlochu však Murgaš na podpis zmluvy predchádzajúci súhlas krajského zastupiteľstva nepotreboval. „Nedošlo k nakladaniu s majetkom. Táto dohoda o urovnaní je o spôsobe úhrady existujúceho záväzku. Nevytvára sa nový právny vzťah, iba sa dohoduje spôsob, akým urovnáme existujúci právny vzťah. Preto nedošlo k porušeniu zákona,“ povedal v októbri 2007 Zlocha.
Keďže pri prechode DSS Úsvit spod štátu na vyšší územný celok nebola sporná pohľadávka uvedená v delimitačnom protokole, župa v tejto veci podala aj žalobu na štát o náhradu škody. Súdne konanie v tomto spore sa podľa Maňku zatiaľ nezačalo.
SITA