Marián Kotleba búranie rómskych príbytkov neohlásil

Kotleba
Marián Kotleba Foto: Ilustračné foto SITA/Viktor Zamborský

ROŽŇAVA 24. septembra (WEBNOVINy) – Obecný úrad v Krásnohorskom Podhradí v okrese Rožňava, ktorý je aj stavebným úradom, nedostal dodnes od Marián Kotlebu ani jeho právneho poradcu žiadosť o vydanie povolenia na búranie stavieb v rómskej osade, ani oznámenie, že by sa malo v sobotu konať v obci nejaké zhromaždenie.

Dnes to pre agentúry SITA uviedol starosta obce Peter Bollo.

Vlastník pozemku Kotleba chce prísť v sobotu „upratovať od odpadu“ svoje pozemky, ktoré nadobudol v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí a dať ich do súladu so zápisom v katastri, z ktorého vyplýva, že ide o trávne porasty. V tejto súvislosti požiadal Prezídium Policajného zboru SR o súčinnosť.

„Kotleba dodnes oficiálne nepožiadal o povolenie na búranie a v dnešnej pošte som ani nemal oznámenie o konaní nejakého zhromaždenia v obci,“ uviedol starosta Bollo.

Podľa zákona treba oficiálne oznámenie o konaní verejného zhromaždenia doručiť miestnej samospráve do piatich dní. Starosta dodal, že pokiaľ organizátor nedodrží zákonom stanovené povinnosti, bude sa postupovať v zmysle zákona.

Obec je rozdelená

Krasna horka
Foto: SITA/Rastislav Ovšonka

Ako uviedol starosta Bollo, kauza okolo prevodu pozemkov na nového majiteľa a jeho zámer zbúrať rómske domy rozdelila obec.

Obec sa pokúšala riešiť problém v súvislosti s vlastníctvom pozemkov, no jej snaha stroskotala na neústretovosti niektorých občanov.

Bollo riešenie tohto problému očakáva najmä od súčasnej vlády a dúfa, že štát pozemky, na ktorých sú rómske osady, čo najskôr začne vykupovať, alebo vlastníkom pozemkov bude ponúkať náhradnú pôdu.

Nálada medzi obyvateľmi je zmiešaná. Kotleba len rozdúchava emócie. Príde, rozvášni ľudí a odíde, no problém sa nevyrieši,“ konštatuje starosta. Podľa jeho názoru už dávno v rámci štátnej polície mohli fungovať aj oddelenia tzv. stavebnej polície, aby sa tieto otázky riešili zákonnou cestou. „Zase sem prídu jednotky polície, čo bude stáť nemalé tisíce eur, ktoré by mohli byť použité napríklad na opravu vyhoreného hradu,“ myslí si starosta Bollo.

Vajda hovorí o murovaných domoch

Paragraf
Policia
Foto: SITA/Rastislav Ovšonka

Tunajší rómsky vajda Ľudovít Gunár uviedol, že majiteľ pozemkov nejde likvidovať nijaké chatrče, ani smetisko.

„Ide o tri riadne murované domy s betónovými základmi v zemi, a nie nejaký odpad,“ povedal Gunár.

Ako vo vyjadrení uviedla právnička Lucia Menkeová z právnickej spoločnosti Rowan Legal, v prvom rade je potrebné rozlíšiť neoprávnenú stavbu, ktorou sa rozumie stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník právo k pozemku, oprávňujúce ho tam stavbu zriadiť.

Čiernou stavbou sa rozumie stavba postavená bez stavebného povolenia prípadne v rozpore s vydaným stavebným povolením. Nakoľko u nás platí zásada, že stavba nie je súčasťou pozemku, môžu byť ich vlastníkmi rôzne osoby.

„Problematika neoprávnenej stavby je upravená v občianskom zákonníku. V prípade, ak dôjde k postaveniu neoprávnenej stavby, t.j. k postaveniu stavby na cudzom pozemku, hoci na to stavebník nemá právo, môže sa vlastník pozemku domáhať na súde odstránenia stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pre podanie žaloby nie je podstatné, či stavba bola zriadená v súlade so stavebným povolením alebo nie, ale chýbajúce oprávnenia vlastníka stavby postaviť takúto stavbu na cudzom pozemku. V prípade úspechu vlastníka pozemku súd zaviaže vlastníka stavby na odstránenie takejto neoprávnenej stavby na vlastné náklady. V prípade, ak by vlastník stavby dobrovoľne nesplnil to, čo mu uložil súd právoplatným rozsudkom, môže sa vlastník pozemku domáhať vykonania exekúcie,“ uviedla Menkeová.

Dodala, že občiansky zákonník upravuje aj iné spôsoby ako môže súd takú situáciu riešiť. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné (napr. z dôvodu príliš vysokých nákladov na odstránenie) môže súd prikázať stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku za náhradu, ktorú je vlastník pozemku povinný uhradiť tomu, kto stavbu zriadil. Takýto postup je však možný len za predpokladu, že s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže rozhodnúť aj o tom, že vlastníkom stavby je aj naďalej stavebník, ak je to spravodlivé (napr. vzhľadom na dobromyseľnosť stavebníka). V takom prípade usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

O odstránení čiernej stavby, t.j. stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, rozhoduje aj stavebný úrad, a to z vlastného podnetu.

Odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď bude vydané dodatočné povolenie stavby, ak jeho vydanie nie je v rozpore s verejným záujmom.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marian Kotleba