Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Gabriela Matečná
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Foto: archívne, SITA/Marko Erd
14. júna 2018 Ekonomika od Webnoviny.skSITA Diskusia()

Matečnú návrh Komisie k spoločnej poľnohospodárskej politike sklamal, zabojuje o lepšie podmienky

NITRA 14. júna (WebNoviny.sk) – Návrh Európskej komisie k Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2021 – 2027 je pre Slovensko sklamaním. Uviedla to ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná vo štvrtok na tlačovej besede počas konferencie Budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021 – 2027 na Agrokomplexe v Nitre. O legislatívnom návrhu prišlo do Nitry diskutovať vyše 300 farmárov.

Hnevajú ju tri oblasti

Slovensko je podľa Matečnej sklamané z troch oblastí návrhu, pričom na prvom mieste je nedostatočná konvergencia, čiže vyrovnanie priamych podpôr na hektár poľnohospodárskej pôdy vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ).

„Slovensko sa nachádza na úrovni 78 % priemeru EÚ a dorovnanie platieb by sa malo začať až po roku 2022, aj to takým špeciálnym módom. Až v roku 2027 by slovenskí poľnohospodári docielili 87 % priemeru EÚ, a to je pre nás neprijateľné,“ skonštatovala Matečná. Slovensko sa podľa nej bude snažiť vyjednať lepšie podmienky, pričom v rôznych témach bude mať zrejme rôznych spojencov spomedzi krajín EÚ.

Výhrady k stropovaniu

Slovensko, ale aj ďalšie členské štáty EÚ, ako napríklad Česká republika, majú výhrady aj k tzv. stropovaniu. „Slovensko má špeciálnu štruktúru fariem, historicky tu máme veľké farmy a veľké poľnohospodárske podniky, ktoré obhospodarujú až 80 % pôdy, ale zároveň zamestnávajú veľké množstvo ľudí a robia možno viac ako 90 percent produkcie. Pre ne je stropovanie, čiže zaseknutie platieb na úrovni od 60 000 po 100 000 eur, v predstavenom návrhu ťažko prijateľné alebo neprijateľné,“ uviedla Matečná.

Dodala, že stropovaniu sa Slovensko nebráni, no musí byť správne zadefinované a byť na dobrovoľnej báze každej členskej krajiny. Pravidlá by si podľa nej mali nastavovať členské krajiny samy podľa toho, akú majú veľkostnú štruktúru fariem.

V oblasti stropovania vládne podľa Matečnej nespokojnosť aj u starých členských štátov EÚ, ktoré sa obávajú, že by im to prinieslo vyššiu administráciu. EÚ pritom deklaruje, že chce znížiť byrokraciu.

Požiadavka dobrovoľnosti

„Tam sa možno pri ďalšom rokovaní rady ministrov zhodneme, že stropovanie by zrejme malo byť na dobrovoľnej báze,“ povedala ministerka. Podľa Jána Pokrivčáka z Inštitútu pôdohospodárskej politiky by malo stropovanie negatívny dosah najmä na veľké farmy, ktoré sú pasívne, menej zamestnávajú a menej produkujú.

Treťou oblasťou, ku ktorej má rezort pôdohospodárstva výhrady, je viazanosť platieb na produkciu. „Dnes máme viazanosť podpôr citlivých komodít na úrovni 12 % plus 3 %, čiže spolu 15 %, a také členské krajiny ako Česká republika, Slovensko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Maďarsko, Poľsko chceli viazanosť platieb vyššiu. Ale to sa nestalo, viazanosť platieb na úrovni návrhu Komisie nakoniec klesla na 10 % plus 2 %,“ poukázala Matečná a dodala, že na rade ministrov sa toto bude snažiť spoločne s ďalšími členskými štátmi EÚ zvrátiť.

Pripomienky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Pripomienky k legislatívnemu návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky má aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „Návrh Európskej komisie ešte viac prehĺbi rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami,“ zhodnotil jej predseda Emil Macho. Ako dodal, s ministerstvom pôdohospodárstva sa dohodli na začatí príprav dvoch dokumentov a stanovili si pracovné tímy, ktoré na nich budú pracovať.

„Prvé bude akési memorandum alebo národná pozícia, jednoduchý dokument, kde si zadefinujeme, čo sú pre nás dôležité témy pre najbližšie obdobie. Druhý bude záväzný dokument, ktorý musíme mať od 1. januára po roku 2020 prijatý, čiže strategický plán, ktorý bude treba pripravovať dlhodobejšie,“ uviedol Macho.

Návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 – 2027 zverejnila Európska komisia 1. júna. Z navrhnutého balíka finančných zdrojov v objeme 365 miliárd eur je pre Slovenskú republiku vyčlenená suma 4,388 miliardy eur.

Odporúčané články

Kiska v prejave upozornil aj na vážnu situáciu v poľnohospodárstve, štát podľa neho zlyháva Ministerka Matečná kritizuje legislatívu Komisie, dožaduje sa rovnakých podmienok pre krajiny EÚ

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Ekonomika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies