Matky obetí z Tchien-an-men stále čakajú na spravodlivosť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Od brutálnej masakry na Tchien an men ubehlo štvrťstoročie
Autentické zábery z roku 1989 niekoľko dní pred masakrou, ktorá sa odohrala na námestí Nebeského pokoja v Pekingu. Po brutálnom nočnom zásahu armády tam prišli o život stovky prodemokratických aktivistov. Čína, Peking, 1989. Foto: SITA/AP

Peking 3. júna (WebNoviny.sk) – Matky časti obetí násilného potlačenia prodemokratických demonštrácií na pekinskom Námestí nebeského pokoja odsúdili čínske vedenie za mlčanie o okolnostiach smrti svojich detí a vyzvali pokračovať v tlaku s cieľom dozvedieť sa pravdu o udalostiach z 3. a 4. júna 1989. Informuje o tom agentúra AP.

List, podpísaný 131 matkami obetí, zverejnila ľudskoprávna skupina Human Rights in China. Uvádza sa v ňom, že rodiny obetí sú stále vystavené obťažovaniu a zastrašovaniu zo strany čínskych bezpečnostných orgánov za to, že sa snažia dosiahnuť spravodlivosť.

List obsahuje aj odsúdenie čínskej vlády za jej apatiu a obviňuje ju z ignorovania žiadostí rodinných príslušníkov a snáh vymazať z pamäti verejnosti spomienku na protestné hnutie a jeho krvavé potlačenie v noci z 3. na 4. júna 1989, pri ktorom prišli o život stovky, možno tisíce ľudí, približuje AP.

Protesty na námestí sa začali v apríli

Protesty na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) sa začali 15. apríla. Ich účastníci – študenti, intelektuáli i robotníci – požadovali demokratizáciu spoločnosti, aká sa v rovnakom čase odohrávalo aj vo východnej Európe. Protesty sprevádzali aj hromadné hladovky ich účastníkov. Proreformné hnutie sa rozšírilo i do mnohých čínskych miest a regiónov.

Vtedajšie čínske vedenie nebolo jednotné v názore na ďalší postup. Po viacerých neúspešných pokusoch o vyjednávanie prevážil názor konzervatívneho krídla: čínska vláda 20. mája 1989 vyhlásila stanné právo a v noci na 4. júna protesty ukončila vyslaním tankov a ozbrojenej pechoty.

Údaje o počtoch obetí sa rôznia

Oficiálne údaje o počtoch obetí pri potláčaní proreformných demonštrácií sa rôznia: od 23 osôb podľa Komunistickej strany Číny, cez 400-800 podľa americkej CIA až po 2600 podľa čínskeho Červeného kríža. Po zásahu boli z krajiny vyhostení zahraniční novinári a domáca tlač bola pod dôslednou kontrolou a cenzúrou, takže o udalostiach v Pekingu sa čínski občania dozvedali len veľmi ťažko.

Európske štáty na masaker zareagovali vyhlásením embarga na vývoz zbraní do Číny. Pôvodný úplný zákaz však postupne nahradila regulácie vývozu; je možné exportovať len určité druhy zbraní a každý jednotlivý obchod podlieha schváleniu vlády príslušnej krajiny.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať