BRATISLAVA 13. júna (WEBNOVINY) – Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom naplnili svoje slová a do parlamentu predložili novelu zákona o voľbách do Národnej rady SR, ktorá má brány parlamentu otvoriť nezávislým kandidátom.
Poslancami národnej rady by sa tak mohli stať ľudia aj bez toho, aby ich na kandidátku zaradila niektorá z politických strán. Ak sa im zmenu volebných pravidiel presadiť nepodarí, plánujú založiť vlastnú stranu a otvoriť ju nezávislým kandidátom.
Obyčajní ľudia navrhujú, aby si volič mohol okrem kandidátok politických strán vybrať aj listinu s nezávislými kandidátmi. Tí by boli zoradení v abecednom poradí, o všetkom by rozhodovali preferenčné hlasy voličov. Po voľbách by sa podľa terajších procedúr určilo, koľko miest v parlamente prináleží nezávislým kandidátom, obsadili by ich tí, ktorí od ľudí dostali najviac krúžkov.
5 000 podpisov a stoeurová kaucia
Okrem voliteľnosti do parlamentu by jedinými podmienkami na kandidovanie bolo nazbieranie 5 000 podpisov od voličov a zloženie stoeurovej kaucie. Matovičovci argumentujú, že takáto zmena je faktickým naplnením ústavy, ktorá hovorí o rovnom prístupe k voleným funkciám, pričom dnes sa bez súhlasu niektorej z politických strán členom parlamentu nikto stať nemôže.
Listina s nezávislými kandidátmi by na rozdiel od straníckych kandidátok nebola obmedzená počtom, teoreticky by tak mohli kandidovať všetci voliteľní občania.
Nezávislí poslanci však neočakávajú, že by ich novela v parlamente uspela. „Nie je žiadna šanca, jednoducho, ako sa hovorí, kapry si vlastný rybník nevypustia,“ obáva sa Matovič, ktorý už avizoval, že ak sa mu nepodarí presadiť zmenu volebných pravidiel, založí vlastnú stranu, ktorú otvorí nezávislým. „Ja v pohode pôjdem aj na posledné miesto, mám s tým skúsenosti,“ povedal v apríli pre agentúru SITA.
Matovič chce poslancom s viacerými mandátmi siahnuť na peniaze
Igor Matovič a jeho skupina poslancov Obyčajní ľudia pripravili nástroj, ktorým chcú pripraviť poslancov s viacerými mandátmi či funkciami o peniaze. Takýmto poslancom by sa mal poslanecký plat znížiť o 90 percent príjmov z ďalších funkcií, predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú predložili do parlamentu. „Poslanci ako reprezentanti ľudu sú povinní vykonávať svoj mandát s náležitou starostlivosťou,“ zdôrazňujú v dôvodovej správe s dodatkom, že kumulovanie viacerých funkcií vedie k ich nedôslednému výkonu.
Znižovanie poslaneckého platu by bolo obmedzené výškou životného minima, ktoré by poslancovi parlamentu zostalo v každom prípade. Výška životného minima je v súčasnosti približne 185 eur. Krátenie platov by sa malo týkať príjmov z inej verejnej funkcie alebo činnosti v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a štátnych firiem, územnej samosprávy alebo fondu národného majetku.
Okrem iných prínosov zmena podľa Obyčajných ľudí ušetrí štátu peniaze. „Presná kvantifikácia pozitívnych dopadov na rozpočet verejnej správy v čase predloženia návrhu možná nie je,“ priznávajú v dôvodovej správe s dodatkom, že úspora bude „nezanedbateľná“. Hlavným motívom novej úpravy je však náležitý výkon poslaneckého mandátu.
Opozícia chcela o Zákonníku práce počuť od Mihála
Rokovanie ľudskoprávneho výboru Národnej rady SR dnes zabrzdil návrh Zákonníka práce z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála (SaS). Opozičným poslancom prekážalo nielen to, že ho neprišiel prezentovať Mihál, ale aj to, že štátna tajomníčka rezortu Lucia Nicholsonová neprišla načas. „Nie je normálne, aby desať poslancov čakalo na jednu slečnu,“ rozčúlila sa šéfka výboru Anna Belousovová a vyhlásila prestávku.
„Ešte stále fungujeme ako parlamentná demokracia a národná rada nie je podriadená jednej štátnej tajomníčke,“ neodpustila si. Opozíciu neuspokojilo ani vysvetlenie, že Nicholsonová meškala preto, lebo ju zdržali na európskom výbore a Mihál nemohol prísť, lebo musel odcestovať do Ženevy na medzinárodnú konferenciu práce.
Opozícia trvá na názore, že navrhnutý Zákonník práce je zlý. Belousovová ho označila za sociálne nespravodlivý. Ako zdôraznila, nezlepšuje kvalitu života, ktorú má vláda v programovom vyhlásení, ale je to zmena k horšiemu. Podľa nej vláda nemá mandát tieto zmeny robiť.
„Je logické, že vaša vláda posunula Zákonník práce smerom k väčšej rigidite, stredopravá vláda sa posúva k väčšej flexibilite,“ zareagoval na to podpredseda výboru Ondrej Dostál z poslaneckého klubu Most-Híd.