Mazák: Justícia sa nachádza v ozaj nedobrom stave. Pre rôzne neduhy, z ktorých je najväčší korupcia

Ján Mazák
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Ján Mazák sa stal predsedom Súdnej rady SR po tom, čo členovia rady navrhli odvolať predošlú predsedníčku Lenku Praženkovú, ktorá si podľa nich neplnila svoje povinnosti a ohrozovala dôveryhodnosť súdnictva.

Pod vedením Mazáka súdna rada získala nové kompetencie, napríklad preverovanie majetkových priznaní sudcov alebo skúmanie sudcovskej spôsobilosti. V rozhovore pre Webnoviny.sk a tlačovú agentúru SITA porozprával, ako vníma snahy vlády o reformu justície, čo podľa neho prinesie nová súdna mapa a ako doposiaľ hodnotí svoje pôsobenie vo funkcii.

Ako vnímate snahy novej vlády o reformu justície?

Justícia sa nachádza v ozaj nedobrom stave. Pre rôzne neduhy, z ktorých je najväčší korupcia, a bohužiaľ, aj nízka kvalita súdnych rozhodnutí či problémy s niektorými ľuďmi, ktorí pôsobia v tom systéme, sa musia hľadať nejaké prostriedky nápravy. Tie nemôžu byť len legislatívne.

To, čo sa teraz prijíma, napríklad vo vzťahu k súdnej rade, vnímam veľmi pozitívne. Chcú posilniť naše postavenie v tom, čo je veľmi citlivé, teda preverovanie majetkových priznaní sudcov a skúmanie sudcovskej spôsobilosti. Už keby sa tieto dve legislatívne opatrenia vydarili a vedeli by sme ich náležite implementovať, bol by to významný úspech. Pretože stále máme problém s tým, ako je to v skutočnosti. Či naozaj podaktorí sudcovia a ich rodiny skutočne nedisponujú majetkom, ktorý nemohli získať z poctivých zdrojov.

Nuž a nelegislatívne metódy by mali smerovať k zmene myslenia pri výkone súdnej moci, k výraznému príklonu k etickým normám a posilneniu morálnej integrity. To je vec výberu, kariérneho postupu a vzájomných medziľudských vzťahov, ktoré sa musia budovať na podstate slušnosti, úcty a rešpektu. Vo vnútri súdnictva i navonok.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nedávno predstavila novú súdnu mapu. Aký z nej máte dojem?

Môj osobný názor vychádza z toho, že pôsobím v prostredí justície dobrých 42 rokov. To, čo urobila vláda Vladimíra Mečiara k 1. januáru 1997, že rozdelila Slovensko na ďalšie a ďalšie okresy a vytvorila ďalšie okresné a krajské súdy, nebolo veľmi domyslené. Bolo to naozaj zbytočné. Štát ako Slovensko nepotrebuje desiatky okresných súdov a osem krajských súdov. Ukázalo sa, že to v tej dobe zdeformovalo vnímanie a výkon súdneho systému. Nová súdna mapa sa pokúša odstrániť tieto nedomyslenosti.

Čo podľa vás teda v praxi prinesie?

Najväčší prínos tejto iniciatívy spočíva v tom, že sa odstráni atomizácia a zbytočná administratívna náročnosť. Pretože, ak my zrušíme 24 okresných súdov a povedzme, že päť odvolacích súdov, do výkonu sa vráti takmer 60 sudcov, ktorí teraz vykonávajú funkcie predsedov či podpredsedov súdov. Spravidla väčšina z nich vôbec nepojednáva alebo pojednáva v minimálnom štandarde.

Ďalej nebudeme potrebovať toľko riaditeľov súdnych správ, nebudeme potrebovať toľko administratívy. Ja si myslím, že špecializácia, o ktorej sa hovorí, je tiež veľmi závažný dôvod. Pretože sú niektoré okresné súdy, kde sudca robí obchodno-právnu agendu a súčasne súdi ako trestný sudca. To je mimoriadne nebezpečné, pretože nie je schopný možno urobiť poriadne ani jednu, ani druhú agendu. Takže tá špecializácia by mala byť a čo v najširšom rozsahu.

Žiaden štát nemá tak atomizovaný a nerovnomerne rozložený súdny systém ako Slovensko.

Čo znamená pre občanov?

Aj občan by mal mať širší výber zákonného a profesionálne zdatného sudcu. Málokto si totiž uvedomuje, že návrh súdnej mapy sleduje záujem ľudí. Aj súdna rada povedala novej súdnej mape ‚áno‘, ale musí naozaj zabezpečovať lepší prístup k spravodlivosti, súdom, zákonným rozsudkom v rozumnom čase. Čiže zjednodušene povedané, všetko je lepšie ako súčasný stav.

Teraz je ale otázka, ako optimálne vyriešiť novú súdnu mapu a tu sa stretávajú tri prúdy. Prúd politický, prúd odborný a prúd, povedal by som, že trochu sebecký. Každé okresné mestečko chce mať súd. Každý primátor bojuje o zachovanie toho súdu. Z odborného hľadiska ministerstvo predkladá množstvom štatistických údajov a analýz. Treba to vyhodnotiť, ale súdna rada na to nemá kapacitu, takže tam trochu tápeme. Politický je problém o tom, že to, čo sa zdeformovalo, by sa malo odstrániť aj za pomoci politických rozhodnutí.

Zo sudcovských kruhov sa ozýva aj kritika, že predstavená mapa môže zhoršiť podmienky či kvalitu súdnictva, alebo že ministerstvo spravodlivosti neakceptuje závery a odporúčania Európskej komisie pre efektívnu justíciu a že fabuluje o nejakých korupčných väzbách.

S veľkou zdržanlivosťou pristupujem k tejto kritike, pretože nie je konštruktívna, neponúka riešenie a obchádza základný fakt, že skutočne súčasná súdna mapa je neudržateľná z hľadiska efektivity, ekonomiky, dostupnosti spravodlivosti, a súčasne je aj v rozpore s princípmi moderného právneho štátu, pretože žiaden štát nemá tak atomizovaný a nerovnomerne rozložený súdny systém ako Slovensko.

Niektorí hovoria, že by bolo potrebné počkať, napríklad, kým sa neskončí sčítavanie obyvateľstva alebo projekt Váženia prípadov. Treba počkať?

Ale nie. To váženie prípadov je cenná aktivita, ale do tohto segmentu riešenia celého problému riešenie súdnej mapy treba vniesť trochu zdravého sedliackeho rozumu. Keď máte prípad skutkovo a právne rovnaký, dajme tomu na okresnom súde vo Svidníku a na okresnom súde v Bratislava I, tak v skutočnosti je veľký rozdiel medzi nimi. Keď sa v Bratislave súdia manželia o majetok, tak sa súdia o miliónové majetky, na okresnom súde vo Svidníku takýto prípad môže byť raz za 10 alebo 15 rokov, možno, že nikdy.

Obchodné spory, keď sa súdia v Bratislave či v Košiciach, kde sú veľké firmy, to sú úplne iné obchodné spory, ako keď sa súdia na okresnom súde v Kežmarku. V krajských mestách ako Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Žilina sú náročné právne a ekonomické prostredia a skutočne okresný súd v Rožňave nemôžete porovnávať s okresným súdom Bratislava III.

Takže áno, to váženie môže byť pomocným faktorom, ale ja by som z neho neurobil nejakú mantru, ktorá by mala mať významnejší vplyv na to, čo vieme ako skúsení ľudia. To mi niekedy pripadá, ako keby sme chceli dokázať, že tona dynamitu vyhodí do vzduchu trojposchodový dom. No vyhodí, to netreba dokazovať. Stačí skúsenosť.

Ján Mazák
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Vidíte v predstavenej reforme súdnej mapy nejaké problémy vy?

Jediný problém vidím v politizovaní. Keď sa zbavíme nadmernej politizácie a sebeckých záujmov, sústredíme sa na odbornú stránku veci a povieme si, že chceme štátu pomôcť pri výkone spravodlivosti racionalizáciou, redukciou a optimalizáciou súdneho systému, tak potom sa dostaneme k výsledku, ktorý nás o určitý čas, napriek ťažkostiam, ktoré vzniknú, veľmi poteší. Lebo budú ťažkosti, ale nová súdna mapa by mala byť vnímaná ako software. Každý software potrebuje doladenie.

Ja to vnímam aj tak, čo hovorí ministerka spravodlivosti. Áno, dočasne budú všetky tieto personálne, vecné, materiálne zabezpečenia fungovať v existujúcej podobe. Ako napríklad pracoviská, budovy, ktoré budú naďalej prevádzkované, ale postupne to budeme dolaďovať. Veľmi by som bol nerád, ak by ten celý projekt spadol iba pre to, že sa z toho spraví čisté politikum a zavrhne sa táto výborná myšlienka, ktorá skutočne vôbec nemusí prejsť v tej podobe, ako ju navrhuje ministerstvo spravodlivosti, skôr naopak. Ale, že by sa úplne zavrhla, to by bolo veľmi nedobré pre túto krajinu.

Výberové komisie musia byť zostavené z ľudí, ktorí sú čistí, morálne pevní a nepodľahnú žiadnym tlakom.

Je podľa vás potrebné meniť alebo skvalitniť výberové konania na pozície sudcov? Mali by sa komisia zaoberať viac morálnymi otázkami?

Budúci sudca musí byť veľmi pevný, vôľovo silný a charakterný. V podstate by mal mať len tri vlastnosti: charakter, charakter a charakter. Profesionálne posúdenie, či je schopný súdiť, potom nie je až tak ťažké. Uchádzač o sudcovský talár musí mať bazálnu schopnosť súdiť, musí spĺňať základné predpoklady súdiť. Lebo súdiť, to je vysokošpecializovaná ľudská činnosť. Takže súhlasím, treba skvalitniť výberové konania, a to na viacerých úrovniach.

Napríklad, začať na právnických fakultách prestavbou právnického štúdia, pokračovať náležitou prípravou týchto uchádzačov, ktorá nebude školometská, ale bude sa sústreďovať na formovania schopnosti súdiť. Samozrejme, výberové komisie musia byť zostavené z ľudí, ktorí sú čistí, morálne pevní a nepodľahnú žiadnym tlakom a vyberú najlepších kandidátov, u ktorých sa skĺbi morálna integrita s profesionálnou pripravenosťou súdiť.

Stále budem opakovať to isté, neskúmajme u týchto uchádzačov to, či vedia zadefinovať premlčanie, ale to, či vedia poznatok, ktorý si aj načítajú, premietnuť do spravodlivého rozsudku.

Mali by sudcovia dostávať benefity?

Na slovenské pomery dostávajú nadštandardný plat, majú vynikajúce sociálne, nemocenské zabezpečenie, možnosť pracovať doma, dodatočnú dovolenku, možnosť rekondičných pobytov. Tie benefity sú podľa môjho názoru v súlade s tým, aké je náročné povolanie sudcu, ale už by som ďalej nešiel, a myslím, že u nás v justícii majú odmeny takú pachuť korupcie. Niektorí za čias Harabina boli korumpovaní vysokými odmeny a iní, oponenti jeho režimu nedostali nič. Takže odmena v justícii je dosť sprofanovaný pojem.

Aký je váš názor na ostatné prijaté zmeny v reforme súdnictva?

Samozrejme, sú rôzne úvahy o zmene ústavy vo vzťahu k Ústavnému súdu SR. Väčšina týchto návrhov je v poriadku, no aj po prijatí novely ústavy sa diskutuje, či bolo správne zakázať ústavnému súdu skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou. Môj názor je taký, že ja by som to asi nezakazoval, pretože to už je zakázané aj dnes. Ústavný súd prekročil svoju právomoc veľmi nešťastným spôsobom, pretože posúdil súlad ústavy s ústavou. Nie ústavného zákona s ústavou. Zrušil, jednoduché povedané, článok ústavy, to je nemysliteľné.

Nová skutková podstata ohýbania práva tiež vzbudila záujem a kritiku. Úprimne, pre ozajstného sudcu je to jedno, nech príjmu aj desať takýchto skutkových podstát. Pretože, ak sa sudca riadi svojím sľubom celý profesionálny život, ani sa neobtrie o skutkovú podstatu trestného činu ohýbania práva. Ibaže, ako to konštatuje aj ústavný súd, nemálo rozhodnutí súdov bolo svojvoľných, kupovaných, ovplyvňovaných, dokonca boli písané advokátmi. Trestný čin ohýbania práva je teda odpoveď politikov na také prístupy.

Ešte nás čaká veľa práce, aby sme dokázali udržať súdnu radu v ústavnom systéme ako plnohodnotný orgán.

Tento rok ste sa stali predsedom súdnej rady. S akými cieľmi ste nastúpili do funkcie?

Prijal som túto pozíciu, pretože som si povedal, že v tomto štáte som sa narodil, vyrastal, dostal množstvo skvelých profesionálnych príležitostí a nejako sa mi zazdalo, že skutočne by som sa mohol vrátiť a moje skúsenosti preniesť sem a ukázať, že sa to dá robiť aj inak. Prišiel som s predsavzatím, že sa pokúsim presvedčiť, že súdna rada je skutočne efektívnym ústavným orgánom správy a riadenia slovenskej justície, že dokáže plniť svoje úlohy a prispieť k ozdraveniu justície.

Zdalo sa mi, že ak by sme nenastúpili na túto novú cestu, tak by začali politici v novele ústavy uvažovať o tom, že súdnu radu nepotrebujeme a jej kompetencie by sa vrátili na ministerstvo spravodlivosti. Zatiaľ to vyzerá tak, že za ten krátky čas dokonca aj politici pochopili, že súdna rada existuje v systéme opodstatnene a oprávnene, a dokonca jej priznali aj viac právomoci. Dôveru, ktorá zaväzuje.

S akými problémami ste sa streli, keď ste nastúpili do funkcie?

Za polrok sa nám podarilo pomenovať množstvo problémov, úloh ktoré boli zanedbávané. Rozpadli sa hodnotiace komisie, disciplinárne konania – nemáme ani jedného predsedu odvolacieho disciplinárneho senátu, neriešili sa tu sťažnosti, ktoré prichádzali. V júli sme riešili sťažnosti z minulého roku. Bohužiaľ, kancelária súdnej rady trpí aj tým, že som tu mal iba jedného človeka čo ovládal cudzí jazyk, takže sem nikto nechodil.

Ku mne prišiel ako prvý holandský veľvyslanec. Bol to začiatok aj medzinárodného ukotvenia súdnej rady. Ďalej sa tu neriešili veci pokiaľ ide o zloženie výberových komisií. Do nich z desiatok kandidátov v databáze boli stále menovaní tí istí. Dôležité je najmä to, že súdna rada naskočila na úplne iný algoritmus práce. Prvýkrát sa rada stretla, dokonca dvakrát, počas justičných prázdnin. Zasadnutia sú pravidelné a čisto pracovné.

Rada už nie je polarizovaná, aj keď máme rozdielne názory. Väčšina hlasovaní sa končí konsenzom alebo veľmi dobrými riešeniami, na ktorých sa zhodneme a nájdeme prieniky. Ale, aby som bol úplne úprimný, stále si myslím, že nie sme úplne za vodou. Ešte nás čaká veľa práce, aby sme dokázali udržať súdnu radu v ústavnom systéme ako plnohodnotný orgán, ktorý legitimizuje súdnictvo.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján MazákLenka PraženkováMária Kolíková
Firmy a inštitúcie MS Ministerstvo spravodlivosti SRSúdna radaSúdna rada SRÚS Ústavný súd SR